Bratislavčania dlžia bankám 5 – násobne vyššie sumy ako klienti z ostatných regiónov SR

Pokazila sa vám práčka alebo len chcete ísť s dobou a zatúžili ste po umývačke riadu? Nedostatok potrebnej hotovosti dnes už nemusí byť problém. Banky ponúkajú pôžičky prakticky už komukoľvek a na čokoľvek. Dôvody úverovania ako i samotné výšky úverov sa ale u obyvateľov jednotlivých regiónov líšia. Bratislavčania dlžia bankám až 5 – násobne vyššie sumy ako klienti z ostatných regiónov SR.

Napriek tomu, že Slováci patria medzi najmenej zadlžené národy, ich dlhy z roka na rok narastajú. A to pomerne rýchlo. Slováci na konci vlaňajšieho roka dlhovali bankám 16,4 mld. EUR, čo bolo desaťnásobne viac ako pred desiatimi rokmi. Z úverového koláča si pritom najväčší, až 43 % – ný,  kus v objeme 7 mld. EUR ukrojil Bratislavský kraj. Žiadnemu inému regiónu sa už ku koncu vlaňajšieho roka nepodarilo odhryznúť si z koláča ani 10 % a stav úverov pre obyvateľstvo tak ani v jednom kraji nepresiahol úroveň 1,6 mld. EUR. Najmenej zadlženými sú v tomto zmysle Prešovský a Trenčiansky región, v prípade ktorých dlhy obyvateľov v bankách nedosiahli ani 1,2 mld. EUR. 

Nárast stavu úverov naprieč celým Slovenskom je za posledných desať rokov neprehliadnuteľný. Bratislavčanom však život na dlh nebol cudzím ani na začiatku milénia. Už vtedy dlhovali bankám objemy porovnateľné so súčasnými stavmi úverov v ostatných regiónoch SR. Za posledných desať rokov Bratislavský kraj zaznamenal päťnásobný nárast objemu úverov. Rekordérov ale musíme hľadať inde. Najväčší úverový boom má za sebou Nitriansky región, v ktorom dnes obyvatelia dlhujú bankám až 87 – násobne viac ako v závere roka 2001. Míľovými krokmi napredoval aj Trenčiansky kraj so 42 – násobným nárastom objemu úverov pre obyvateľov. Obyvatelia ostatných regiónov dlhovali bankám 15 až 30 – násobne viac ako pred desiatimi rokmi.

Za veľa môže konkurenčný boj medzi bankami. Snaha byť bližšie ku klientovi núti banky vytvárať nové obchodné miesta aj v takých kútoch Slovenska, kde o zastúpení banky obyvatelia na konci minulého tisícročia mohli iba snívať. Do kontaktu s bankou tak dnes klienti môžu prísť aj v obchodných centrách či na poštách. Bratislavský kraj sa ale i po rokoch môže pochváliť najvyšším počtom organizačných jednotiek, ktorý je viac než dvojnásobne vyšší ako v ktoromkoľvek inom regióne SR.

Ekonomicky aktívny Bratislavčan dlží banke v priemere 5 – násobne viac peňazí ako klienti ostatných regiónov Slovenska. Kým obyvateľ Bratislavského kraja dlžil banke na konci roka 2011 v priemere 20 780 EUR, tak v ostatných regiónoch sa jednalo o sumy od 2 939 EUR v Prešovskom kraji po 4 816 EUR v Trnavskom kraji.

Za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska stojí niekoľko faktorov. Ceny bytov a domov v Bratislavskom kraji boli počas posledných 10 rokoch v priemere o 100 %  až 160 % vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte SR. Nasporiť si na nové bývanie z mesačného platu by tak pre mnohých Bratislavčanov nebolo behom na dlhú trať, ale priam maratónom. Vo zvyšných regiónoch Slovenska, kde sú nehnuteľnosti lacnejšie a viacgeneračné bývanie častejšie, zase panuje vysoká miera nezamestnanosti a aj platy sú o desiatky percent nižšie ako v Bratislave. Pre mnohých obyvateľov zvyšných regiónov SR tak nasporenie potrebných finančných prostriedkov na predmety dlhodobej spotreby môže predstavovať problém a jednou z možností ako si ich zabezpečiť, je požiadať banku o spotrebný úver.

Naša aktuálna téma a prepočty v nej vychádzajú z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov úverov pre obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Predpokladáme pritom, že dlžníci uzatvárajú úverové zmluvy prevažne v regióne svojho trvalého bydliska. Nemôžeme ale vylúčiť ani prípady, kedy si napr. obyvateľ Nových Zámkov zoberie úver v Bratislave. S podobným problémom ale bojujú viaceré druhy štatistík. Tak napríklad, mnoho Slovákov zarába v Bratislave, ale ich plat sa zarátava do štatistík regiónu, v ktorom majú evidovaný trvalý pobyt.