SaS nechce súbeh výpovednej lehoty a odstupného

Strana SaS navrhne počas rozpravy k zmenám v Zákonníku práce vypustiť z vládneho návrhu novely zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. "Bude to znamenať nadmernú finančnú záťaž pre zamestnávateľov, ktorí v prípade problémov budú musieť prepúšťať zamestnancov," uviedol na tlačovej besede exminister práce, poslanec za SaS Jozef Mihál. Môže to podľa neho viesť k tomu, že najmä menší zamestnávatelia nebudú vytvárať nové pracovné miesta.

Ďalším návrhom SaS je ponechanie súčasnej definície závislej práce. Zmeny v definícii závislej práce podľa Mihála len zviažu ruky zamestnávateľom a zamestnancom. "Súčasná definícia závislej práce bola dohodnutá pred niekoľkými rokmi na tripartite medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi a myslím si, že táto úprava je dobrá," upozornil. Mihál tiež predloží návrh na zachovanie flexikonta ako nástroja organizácie pracovného času v prípade, že sa firma dostane do prevádzkových problémov a nemá dostatok práce pre svojich zamestnancov.

Sas tiež presadzuje zrušenie všetkých zmien pre ľudí pracujúcich na dohody. "Nikomu a ničomu nepomôžu, iba zbytočne administratívne zaťažia zamestnávateľov,“ povedal Mihál. Ako príklad uviedol vykazovanie pracovného času, sledovanie prestávok, ako aj povinnosti voči Sociálnej poisťovni, napríklad pri oznamovaní prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Bývalý šéf rezortu práce a sociálnych vecí má tiež pripravený návrh na zachovanie súčasného postavenia zamestnaneckých rád a dôverníkov. "Úprava, ktorú sme urobili my za vlády Ivety Radičovej, významne posilnila zamestnanecké rady a zamestnaneckých dôverníkov,“ upozornil Mihál. Jeden z jeho ďalších pozmeňujúcich návrhov má umožniť to, aby sa zvýšil najvyšší možný vek študenta pracujúceho na dohodu z 26 rokov na 30 rokov.

Od začiatku budúceho roka by sa mal po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Návrh ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty, ako stanovuje Zákonník práce.

Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na určitý čas. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Ďalším z návrhov rezortu práce je aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti. Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať, mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.

Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22. do 6-tej hodiny ráno, nie ako tomu je v súčasnosti od 22. do 5-tej hodiny rannej.

Zmeny v Zákonníku práce by sa podľa návrhu ministerstva mali týkať aj dohodárov. Na návrh rezortu práce sa budú na nich vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. Ministerstvo pôvodne chcelo dohodárom priznať aj dovolenky, tento bod však nakoniec z návrhu vypustilo.