Inštitút pre výskum práce chce dohody pre nezamestnaných

Inštitút pre výskum práce a rodiny odporúča ministerstvu práce a sociálnych vecí, aby pre evidovaných nezamestnaných ponechalo možnosť pracovať na dohodu do určitej výšky mzdy alebo odmeny. "Zabránením možnosti vykonávať takúto zárobkovú činnosť sa totiž môže generovať tak závislosť uchádzača o zamestnanie od dávok v hmotnej núdzi, ako aj nárast podielu nelegálnej práce," odkázal inštitút rezortu práce počas pripomienkového konania k novele zákona o službách zamestnanosti. Upozorňuje na to, že ku koncu minulého roka na dohodu pracovala takmer pätina nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. "Súbeh práce na dohodu a vedenie nezamestnaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie mal svoje vysoké zastúpenie najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti," tvrdí inštitút.

Po začiatku apríla budúceho roka úrady práce a sociálnych vecí zrejme vyčiarknu z databázy uchádzačov o zamestnanie približne 23 tisíc nezamestnaných, ktorí budú mať príjem z dohôd. Rezort práce a sociálnych vecí totiž podľa jeho štátneho tajomníka Branislava Ondruša očakáva, že z približne 70 tisíc evidovaných nezamestnaných pracujúcich na dohody bude naďalej pracovať asi tretina. Ak by úrady práce vyškrtli z evidencie nezamestnaných 23 tisíc uchádzačov o prácu, miera nezamestnanosti by klesla asi o 0,8 percentuálneho bodu. "Nemyslíme si, že 70 tisíc ľudí sa stane okamžite zamestnanými, ale nepochybujeme o tom, že minimálne tretina z nich sa stane zamestnanými, pretože vykonáva mnohomesačnú alebo dokonca niekoľkoročnú prácu," povedal Ondruš.

Nezamestnaní evidovaní na úradoch práce si od apríla budúceho roka na dohodu už zrejme neprivyrobia. Ministerstvo práce a sociálnych vecí totiž v novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje zrušiť pre nezamestnaných možnosť mať príjem z dohody do 143,4 eura mesačne. "Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru nemotivuje uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne platené zamestnanie na základe pracovného pomeru ani zamestnávateľov vytvárať riadne pracovné miesta,“ upozorňuje ministerstvo.

Na dohody v roku 2010 podľa údajov úradov práce a sociálnych vecí pracovalo 48,2 tisíca nezamestnaných. Ku koncu vlaňajška to už bolo takmer 68,3 tisíca evidovaných nezamestnaných. Vďaka možnosti zárobku na dohodu majú nezamestnaní preklenúť obdobie bez príjmu a má im to pomôcť pri hľadaní zamestnania. "V posledných rokoch sa však toto ustanovenie ukázalo ako diskriminačné voči uchádzačom o zamestnanie a neplní účel, za ktorým bolo do zákona včlenené,“ upozorňuje rezort práce. Zamestnávatelia totiž podľa ministerstva často využívajú možnosť práce na základe dohody mimo pracovného pomeru a menia tak riadne pracovné miesta na pracovné miesta na dohody.

"Napriek tomu, že Zákonník práce stanovuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, aplikačná prax poukazuje na to, že uchádzač o zamestnanie odpracuje viac hodín, ako mu umožňuje dohoda mimo pracovného pomeru,“ tvrdí ministerstvo práce. Okrem oficiálne priznanej mzdy nastavenej na maximum, ktoré umožňuje zákon, dostáva nezamestnaný podľa ministerstva finančné prostriedky iným spôsobom, napríklad formou cestovných príkazov. "Narastá tak nelegálna práca, ktorú je veľmi ťažké odhaliť, a tak kontrolné orgány nemôžu objektívne posúdiť pracovný čas,“ varuje rezort práce.

Možnosť vykonávať činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru chce ministerstvo práce ponechať len pre prípady poskytovania údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR.

Zriaďovateľom Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorý je štátnou príspevkovou organizáciou, je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Inštitút vznikol 1. septembra 2003 zlúčením Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny a Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny. V januári 2004 sa stal jeho súčasťou aj Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce.