Kabinet schválil vykonávací zákon k fiškálnej zmluve

Postupy vyplývajúce z takzvanej fiškálnej zmluvy budú na Slovensku riadené osobitným zákonom o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej disciplíny v Európskej únii. Zákon, ktorý pripravil rezort financií, v stredu schválil vládny kabinet. Do parlamentu by mal byť návrh zákona predložený spoločne so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ku ktorej je zákon vykonávacím predpisom. Fiškálna zmluva pritom stanovuje postupy pri prekročení dohodnutých limitov deficitu a dlhu, ako aj ďalšie pravidlá fiškálnej konsolidácie.

"Zmyslom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť realizáciu niektorých práv a povinností Slovenskej republiky, ktoré prijala podpisom zmluvy vo vnútroštátnom právnom poriadku tak, aby opatrenia a postupy v rámci posilnenia rozpočtovej disciplíny a koordinácie hospodárskych politík v hospodárskej a menovej únii boli v plnej miere vykonateľné po nadobudnutí platnosti zmluvy a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,“ konštatuje v návrhu ministerstvo financií.

Návrh zákona upravuje zastupovanie Slovenskej republiky na rokovaniach euroskupiny. Podľa neho bude Slovensko na týchto rokovaniach zastupovať predseda vlády. Návrh stanovuje aj povinnosti Ministerstva financií SR vyplývajúce z fiškálnej zmluvy v súvislosti s predkladaním a uplatňovaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisie. Zároveň upravuje spoluprácu Ministerstva financií SR s Ministerstvom spravodlivosti SR a Národnou radou SR o postupe Slovenskej republiky v prípade, že niektorý z členských štátov eurozóny porušuje pravidlá určené fiškálnou zmluvou.

Fiškálnu zmluvu podpísali všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie. Členské štáty, ktoré sú signatármi zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie, ako je nepresiahnutie deficitu verejnej správy nad 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dlhu verejnej správy nad 60 % HDP.

Štáty, ktoré pristúpili k zmluve, sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP.