Pokles inflácie priniesol oživenie domácej spotreby

Opatrenia z rokov 1999 a 2000 na nastolenie makroekonomickej rovnováhy sa prejavili vo výraznom znížení tempa ekonomického rastu a v poklese reálnej mzdy. Od roku 2001 sa očakávalo, že prinesie zmenu tohto trendu z pohľadu celej ekonomiky, ako aj životnej úrovne obyvateľov.

Podľa posledných známych výsledkov za prvý štvrťrok tohto roka možno konštatovať, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa zrýchlil na tri percentá v porovnaní s 2,2-percentným rastom za celý minulý rok. Výraznejšia zmena však nastala v štruktúre jeho rastu. V rovnakom období minulého roka bol jedinou formou rastu HDP export ťahaný zahraničným dopytom. Počas tohto roka, naopak, dochádza k tomu, že oživujúci sa domáci dopyt nie je možné plne uspokojiť domácou ponukou.

Rast konečnej spotreby domácností v 1. štvrťroku dosiahol štyri percentá, čo bola najvyššia úroveň od roku 1998. Druhou stranou mince je, že svojím objemom v stálych cenách zaostáva za príslušnou úrovňou z rokov 1998 a 1999. Obnovenie rastu spotreby domácností, ako aj reálnych miezd bolo možné hlavne vďaka zmierneniu tempa rastu spotrebiteľských cien. Tie v priemere za minulý rok vzrástli o 12,2 percenta, pričom tento rok by sa ich rast mal spomaliť na odhadovaných 7,5 %. Pri očakávanej nižšej miere deregulácie cien v budúcom roku by sa rast spotrebiteľských cien mohol znížiť asi na 6 %, čo by umožnilo aj zrýchlenie rastu reálnych miezd.

Pre stav verejných financií sú už dlhšie obdobie charakteristické dve skutočnosti. Na jednej strane výška deficitu aj napriek určitému poklesu v posledných dvoch rokoch stále prekračuje medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Na druhej strane však väčšina subjektov financovaná z verejných zdrojov hodnotí objem pridelených prostriedkov ako vysoko reštriktívny. V tomto roku by mal deficit celkového okruhu verejných financií dosiahnuť výšku zodpovedajúcu 3,9 % HDP.

V tejto štatistike však nie sú zahrnuté výdavky na zníženie záväzkov z minulosti proti niektorým subjektom zdravotného a sociálneho zabezpečenia a výdavky na realizáciu štátnych záruk. Aj keď sú tieto výdavky financované z privatizačných príjmov, vzhľadom na ich povahu ako aj obdobie vzniku záväzkov nie je vhodné automaticky ich zarátať do fiškálneho deficitu bežného roka.

V systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia však zatiaľ nedošlo k relevantnej reforme, ktorá by zamedzila opätovnému rastu dlhov. Z tohto hľadiska sa takýto systém oddlžovania v zásade nelíši od priamych dotácií, vyplácaných s časovým oneskorením. Takéto výdavky by s...

Celý článok si môžete prečítať tu.