Štát zo stavebného sporenia získal viac, ako ho stálo

Klienti stavebného sporenia získali prostredníctvom štátnych prémií za dvadsať rokov fungovania stavebného sporenia na trhu 1,3 mld. eur. Celkovo však príjmy do štátneho rozpočtu z financovania bývania dosiahli 4,6 mld. eur, a to z daní, odvodov a z dane z pridanej hodnoty. Okrem tohto stavebné sporiteľne odviedli do štátneho rozpočtu na daniach a odvodoch 400 mil. eur. Čistý prínos pre štátny rozpočet tak za dvadsať rokov podľa predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne (PSS) Imricha Béreša dosiahol 3,7 mld. eur. "Štátna prémia a stavebné sporenie má pre štátny rozpočet veľký význam a nie je stratový obchod pre štát," zhodnotil v stredu dve dekády fungovania stavebného sporenia na trhu Béreš, s tým, že spomínané údaje vychádzajú z nezávislých prepočtov.

PSS eviduje za dvadsať rokov na trhu celkovo 3,9 milióna uzatvorených zmlúv, pričom počet jej klientov presiahol 2,1 milióna. Objem cieľových súm uzatvorených zmlúv dosiahol 29,1 mld. eur a vklady a štátna prémia klientov predstavovali 7,3 mld. eur. "V priemere v každej rodine na Slovensku sú alebo boli aspoň dvaja členovia klientmi PSS," dodáva Béreš.

Fungovanie systému ako celku je však podľa predsedu predstavenstva najväčšej stavebnej sporiteľne nevyspytateľné, a to z dôvodu zásahov politikov. "Veríme, že sa to bude vyvíjať v nejakých normálnych koľajach. Normálnych znamená, že sa nebude zasahovať do systému ako takého," očakáva ďalší vývoj Béreš. Zároveň dodáva, že aj PSS, tak ako aj ostatných bánk, sa dotknú zmeny v oblasti daní a odvodov, či ostatné dopady opatrení pripravených vládou. "Veríme, že hlavný systém zostane zachovaný. Počítame s nárastom úverov, počítame s nárastom aj sporiteľov. Je logické, že klient v čase hospodárskej krízy alebo ekonomických problémov, ktoré sú okolo neho, je náchylný viacej sporiť. Len k tomu sporeniu musí mať dôveru," konštatuje predseda predstavenstva PSS.

Prvá stavebná sporiteľňa vznikla 16. novembra 1992. Slovenská sporiteľňa v nej vlastní 9,98 % akcií, pričom rakúska Erste Group Bank má 25,02-percentný podiel. Nemecká firma Bausparkasse Schwäbisch Hall a rakúska Raiffeisen Bausparkassen Holding majú zhodne po 32,5 % akcií. Na slovenskom trhu stavebného sporenia pôsobí aj Wüstenrot stavebná sporiteľňa, ktorá vznikla v roku 1993 a ČSOB stavebná sporiteľňa, ktorá vznik datuje do roku 2000.