SAPI nechápe zastavenie výstavby slnečných elektrární

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) stále nechápe zastavenie výstavby slnečných elektrární na Slovensku. Podľa asociácie neexistuje žiadny negatívny dopad inštalovaných fotovoltických zariadení na prenosovú sústavu. “Existuje len neochota vpustiť bežných občanov, majiteľov fotovoltických zdrojov či menších podnikateľov na energetický trh ovládaný veľkými monopolnými hráčmi,“ reagovala na zverejnenú štúdiu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy výkonná riaditeľka SAPI Veronika Galeková.

Výstavba slnečných a veterných elektrární na Slovensku sa pravdepodobne zatiaľ neobnoví. Ako vyplýva zo štúdie, ktorú si dala odborníkmi z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity vypracovať Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS, a.s.), slovenská elektrizačná sústava nie je v súčasnosti pripravená nielen na výstavbu obnoviteľných zdrojov, ale ani na výstavbu iných energetických zdrojov. Slovensko podľa analýzy potrebuje najprv zvýšiť prenosovú kapacitu svojej prenosovej siete.

"Nie je možné do konca roku 2016, respektíve až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou obnoviteľných zdrojov energií ani v rozsahu ostávajúceho zvyšku Národného akčného plánu SR. Taktiež by malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než obnoviteľné zdroje vôbec povoliť postaviť na území Slovenska, okrem už rozostavaných blokov v Mochovciach,“ uvádza sa v štúdii. Z výsledkov štúdie vyplýva, že nárast inštalovaného výkonu prostredníctvom obnoviteľných ale aj ostatných zdrojov energií v slovenskej elektrizačnej sústave bez adekvátneho rozvoja prenosovej sústavy “môže vážne ohroziť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prenosovej sústavy“. “Prevádzkovateľ prenosovej sústavy nemá technické možnosti na zabezpečenie plnenia základného bezpečnostného kritéria,“ uviedli odborníci v štúdii.

“Spoločnosť SEPS v uplynulých rokoch vykazovala zisk. Jej štúdia je len dôkazom toho, že namiesto rozdeľovania dividend by mala radšej myslieť na energetickú budúcnosť Slovenska a zlepšovať parametre siete, ktorá, ako tvrdí vo svojej vlastnej štúdii, nie je pripravená na zvyšovanie energetickej záťaže,“ reagovala Galeková. Argumentovať, že sieť nie je pripravená na pripájanie nových zdrojov, je podľa zástupcov SAPI asi natoľko pomýlené, ako keby sme občanom bránili kupovať si nové autá, pretože súčasná cestná sieť nemá dostatočnú kapacitu.

Výstavba veterných elektrární na Slovensku je pozastavená od konca roku 2009. Slovenská elektrizačná prenosová sústava odvtedy nevydáva kladné stanoviská pre účely získania osvedčenia na výstavbu veterného zdroja elektriny od Ministerstva hospodárstva SR. Neskôr sa k veterným elektrárňam pridali aj slnečné elektrárne. Investori, ktorí sú členmi Združenia pre veternú energiu Slovenska, plánovali na Slovensku postaviť približne 290 veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon týchto veterných elektrární mal byť na úrovni 670 megawattov. Nie všetky spoločnosti, ktoré chceli postaviť veterné turbíny na Slovensku, však boli aj členmi združenia, takže v konečnom dôsledku bol záujem o výstavbu veterných parkov ešte väčší. Slovensko má v súčasnosti slnečné elektrárne s inštalovaným výkonom 480 megawattov.

Slovenská elektrizačná prenosová sústava považuje slnečné aj veterné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Preto ich už dávnejšie zaradila medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže "naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet" .