Neplatené štúdium u nás nie je

Ministerstvo školstva v týchto dňoch predložilo vláde SR tri varianty doplnkového financovania vysokých škôl. Jeho uplatnenie by malo prispieť k skvalitneniu prípravy najvyššie kvalifikovaných odborníkov a ostatných spoločenských funkcií vysokých škôl tak, aby podporili rozvoj konkurenčných schopností našej spoločnosti v postintegračných podmienkach.

Prvý predstavuje model spoplatnenia všetkých foriem štúdia. Jeho uplatnenie v dnešnej situácii však i za predpokladu existencie fungujúceho systému úverovania štúdia pravdepodobne znemožní prístup k vysokoškolskému vzdelaniu značnej časti mládeže so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Druhá alternatíva je faktickým odporúčaním pokračovať v uplatňovaní tzv. bezplatného modelu štúdia vo všetkých jeho formách. Okrem nezanedbateľnej skutočnosti, že u nás neplatené štúdium už v podstate neexistuje, je neakceptovateľná aj preto, že dnes na väčšine vysokých škôl absentuje prehľadný, a preto v smere skvalitňovania ich funkcií racionálne pôsobiaci systém využívania peňazí získavaných rôznymi formami poplatkov, darov a pod.

Tretia alternatíva uvažuje o uplatnení určitého hybridného modelu, kombinujúceho nespoplatňovanú formu štúdia s určitým systémom výberu poplatkov, napr. za opakovanie ročníka, skúšok a pod.

Ak to dáme do súvislosti s existujúcim rozsahom financovania vysokých škôl zo štátneho rozpočtu, vrátane premiérom avizovaného rastu tejto položky v najbližších rokoch, je zrejmé, že bez možnosti získavať mimorozpočtové finančné prostriedky sa vysoké školstvo nebude môcť rozvíjať tak, aby bolo schopné na potrebnej úrovni plniť svoje spoločenské funkcie.

Aby k tomu mohlo dôjsť, potom, vychádzajúc z mojich skúseností z riadenia fakulty, by model doplnkového financovania mal vychádzať z tohto:

1. Prechodu všetkých foriem denného štúdia k príspevkovej forme financovania vytváraním jednotného systému príspevkov (poplatkov). Tým by došlo k sprehľadneniu už existujúceho stavu, zvýšeniu jeho motivačného pôsobenia a v prípade, že poplatky budú stanovené na sociálne únosnej úrovni, nedôjde ani k negácii princípu solidarity.

2. Prechodu všetkých foriem diaľkového a externého štúdia k platenej forme, čo by legalizovalo existujúci stav a bolo sociálne prijateľné, pretože o tieto formy štúdia majú v rozhodujúcej miere záujem zamestnaní s cieľom získať potrebnú kvalifikáciu. Charakter spoplatnenia by mohol kopírovať vývoj ponuky a dopytu alebo by bol určený formou systému poplatkov.

3. Pre docielenie prehľadnosti a racionality využívania získaných peňazí tieto musia byť v plnom rozsahu sústreďované do fondu rozvoja, pričom o ich použití by mala rozhodovať vedecká rada fakulty alebo kolégium de...

Celý článok si môžete prečítať tu.