Označenia ako slovenský Detroit sú synonymom nášho úspechu

Bratislava 4. januára (TASR) - Slovenská ekonomika má za sebou turbulentný vývoj počas 20 rokov. Po vzniku samostatného štátu a následnej privatizácii mnoho podnikov skrachovalo, vzrástla nezamestnanosť, a preto bolo nutné významne zmeniť jej štruktúru. Označenia ako novodobý ekonomický tiger, či slovenský Detroit naznačujú, že sa to podarilo. Uviedol v rozhovore pre TASR profesor a zakladateľ cukrovinkárskej spoločnosti I.D.C. Holding Štefan Kassay.

-Napriek pesimistickým prognózam sa Slovensko nedostalo na kolená po rozdelení federácie a ani po vzniku samostatnej meny vo februári 1993. Očakávali ste to?-

Neočakával. Túžba po samostatnosti prerastala v absolútnu prioritu. Nastala historická príležitosť zapojiť sa do spoločenského diania s odhodlaním a perspektívou naplnenia túžob a očakávaní do tvorby nového životného priestoru. Túžba je však primálo, treba ju naplniť skutkami. Je jasné, že ak už niekto splnil všetky podmienky privatizácie, očakáva sa od neho, že urobí vo svojej fabrike niečo zásadné, aby sa udržala a neboli ohrození zamestnanci stratou zamestnania! Podľa všetkého v mnohých prípadoch bolo ľahšie fabriku predať, vziať si hromadu peňazí, pobudnúť celé mesiace na Karibiku a vykašľať sa na všetko. Kupovali tí, ktorí vedeli čo kupujú a za koľko. S fabrikou kupovali vlastne trhy. Nepotrebovali ju, akurát mali starosti s jej likvidáciou. Napriek týmto podobám chápania privatizácie došlo k preklenutiu problémov zvýšeným úsilím o napredovanie postupne sa rozvíjajúcich podnikov, ktoré tým prispievali k zvýšeniu úrovne slovenskej ekonomiky.

-V rokoch 1995 a 1996 Slovensko dosahovalo významný rast ekonomiky. Napriek tomu už v roku 1998 sa dostalo na do veľkých problémov. Čo bolo príčinou tohto vývoja?-

Mnohých nadšenie opustilo a pozabudli na svoje odhodlanie. Je pravda, že podniky padali jeden po druhom, hoci ešte v rukách nových vlastníkov ani nezačínali podnikať v zmysle spoločensky prospešných cieľov. Ak podnikali, tak potom pre vlastné, hoci nezaslúžené zbohatnutie. Dostali podnik od štátu. Predali ho za babku a obetovali svoj trhový podiel už rozvinutého trhu, ale ich vrecká už neboli prázdne. Ak to nevyšlo, ostala ďalšia možnosť. A kúpiť od dodávateľa tovar za pár miliónov a nezaplatiť. Práve z toho dôvodu tí poctiví čoskoro skrachovali! Tzv. druhotná platobná neschopnosť sa šírila ako rakovina. A takmer nemožnosť dosiahnuť zaplatenie faktúry. Mnohí si podnikanie osvojili na báze trhového hospodárstva, čo znamená, "trhni, čo môžeš".

-Začiatkom 90. rokov a aj v prvej dekáde samostatnosti mnohé slovenské firmy stratili odbyt, potom skrachovali, a tým zvyšovali nezamestnanosť. Bolo to nevyhnutné?-

Trh, najmä zahraničný, si vyžaduje vysokú kvalitu ponúkaných produktov a popasovanie sa s konkurenciou. Objednávky neprichádzali samé od seba a aj plánovanie nefungovalo. Na obchodných oddeleniach sa stále spoliehali na zázrak a namiesto odbytových aktivít fungovali ako čakatelia. Čakali pri faxe, ale žiadne objednávky neprichádzali. Nepružnosť a lipnutie na niekdajších formách riadenia sa vracali v podobe nevýkonných podnikov a strát. Firmy potom krachovali, rástla nezamestnanosť i nespokojnosť.

-Ako ste vnímali privatizáciu do roku 1998, keď sa preferovali domáce kapitálové subjekty?-

Preferovať domáce subjekty treba, ale treba aj vedieť a mať zodpovednosť. Kapitálové subjekty ovládajú trh cenných papierov, akcií, inými slovami obchodujú s cennými papiermi, za ktorými je konkrétny podnik, inštitúcia, človek. Je tu úzka previazanosť na konkrétne podniky, dobré i menej dobré podniky. A tak mi prichodí, že je to istá výhoda, keď je možná kooperácia domácich kapitálových subjektov a domácich podnikov.

-Po roku 2000 sa stala výraznou ekonomickou témou aj privatizácia energetiky. Ako vnímate, že štát síce predal menšinový podiel, no zriekol sa rozhodovacích právomocí v SPP, SE a distribučných spoločnostiach?-

Každý ťahá pílku k sebe. Čudujeme sa? Veď je to obrovský biznis. A toho sa vzdáme? Nikdy by som nepredával rodinné striebro. Že došlo k zmenám subjektov riadenia energetických kolosov, je povážlivé. Stačila jedna skúsenosť. Mal som hrôzu z toho, keď došlo k úplnému zastaveniu dodávok zemného plynu z Ruska a moje automaty na pečenie sa zastavili na jeden mesiac. Nikto nevedel, čo bude nasledovať, akých prekvapení sa ešte dožijeme.

-V súčasnosti badať opačný trend. Štát hľadá možnosti, ako zvýšiť vplyv v energetike. Je to správny krok zo strany vlády?-

Je to správne. Nech gazduje s energetickým potenciálom strategického významu ten, kto je zodpovedný voči vlastnej krajine, nazerá na vec aj z hľadiska záruk voči ľuďom, kto môže zaručiť aj ich ochranu a znížiť riziká zvyšovania cien, či zastavenia dodávok plynu.

-Ako ovplyvnil slovenskú ekonomiku vstup do Európskej únie?-

Každopádne sme členmi veľkého celku, ktorý má svoju váhu, dôstojnosť a silu.

-Slovensko ako mimoriadne otvorená ekonomika je exportne naviazaná na krajiny únie. Z pohľadu integrácie je to logické, no zároveň nie je takáto závislosť rizikom?-

Ak sme už členmi únie, na koho iného sa máme viazať? Predsa máme spoločný program, chceme, aby toto spoločenstvo bolo silné a aby sme v ňom nachádzali svoje istoty, aby sme zvyšovali úroveň ekonomiky všetkých členských štátov a aby sme boli protiváhou v politicko-ekonomickom a názorovom celosvetovom usporiadaní. Krízové situácie súčasného diania nie sú dôvodom k pochybnostiam a likvidovaniu základných ideí. Ale naopak. Sú dôvodom pre prispenie k posilňovaniu toho, o čo sme sa dlhé roky uchádzali.

-Nemali by sa slovenské firmy viac zamerať na trhy rastúcich ekonomík, ako je Čína, India, Brazília i na Balkán a prípadne perspektívne trhy v Afrike?-

Nechcem nič zjednodušovať, ale nemôžeme obchodovať s celým svetom, to je potrebné poriadne zvážiť.

-Na čo by sa mala v najbližšom období zamerať slovenská ekonomická diplomacia? Je dostatočne viditeľná pri presadzovaní slovenských záujmov?

Predovšetkým na podporu podnikateľských aktivít, šírenie dobrého mena Slovenska, a to aj v podobe špičkových slovenských produktov. Sám som v oblasti ekonomickej diplomacie aktívny v oblasti knižnej tvorby so zameraním na rozvoj podnikov a podnikania najmä prezentáciami nových publikácií v zahraničí.

-Slovensko je jedinou krajinou v rámci V4, ktoré prijalo euro. Hodnotenie významu eura pre slovenskú ekonomiku nie je jednoznačné. Vzhľadom na krízu v eurozóne sa objavujú názory, že jeho prijatie nebolo šťastným krokom. Exportéri zastávajú opačný názor. Čo si myslíte vy?-

V mojom podniku sme od samého začiatku pred 20 rokmi prijali stratégiu budovania obchodných vzťahov v krajinách V4. Tieto trhy vytvorili základ ekonomiky mojej firmy. Po prijatí eura bol vývoj priaznivý. Samozrejme, obchodné aktivity voči zahraničiu sú dvojsmerné a či prinášajú výhody, závisí od toho, či v zahraničí kupujeme napríklad ingrediencie do našich produktov ako je múka, či cukor. Vôbec by som to nedával do súvislosti s krízou, pretože samotné euro prekonáva ťažkú krízu.

-Kam sa slovenská ekonomika posunula za dvadsať rokov?-

Mnohí popadali, neprežili drastickú konkurenciu, nanovo sa sformovali odvetvové štruktúry, pribudli nové, veľmi výkonné. Označenie Slovenska za novodobého ekonomického tigra či slovenský Detroit je vlastne synonymom úspechu. Súhrn dobrých a menenej dobrých ukazovateľov sa vyvíja ku skromnému rastu ekonomiky SR v uplynulom roku o 2,6 %, ale už v tomto roku sa predikuje spomalenie na 2 %. Miera nezamestnanosti za uplynulý rok na Slovensku bola 13,7-%. V tomto roku opäť mierne klesne na 13,6 % a v roku 2014 by sa mala znížiť na 13 %. Také sú predpovede. Môžeme jasať. Stagnujeme, žijeme, ale je to vždy lepšie, ako úpadok.

-Motorom rastu SR je predovšetkým export automobilového sektora. Aj napriek spomaleniu tempa ekonomiky v druhom polroku 2012, zostáva slovenský rast medzi najvyššími spomedzi členských štátov únie.-

Dobre, bolo to asi správne rozhodnutie, rozbehnúť na Slovensku automobilový priemysel. Ale bude to dobré aj o dva či tri roky? Trh je autami presýtený, rastie chudoba, kto ich bude kupovať?

-Dobiehame štáty pred nami, napríklad Českú republiku, s ktorou nás spája spoločná minulosť?-

Dobiehame, nedobiehame. Snažíme sa, vynakladáme úsilie na pokrok. Na oboch stranách. Slovenská a Česká republika sú previazané nielen obchodnou výmenou, ale aj ľuďmi, rodinami. Takmer niet slovenskej rodiny, ktorá by nemala niekoho blízkeho v Čechách a naopak. Prostredníctvom vzájomných kontaktov sa ovplyvňujeme. Aj ekonomicky, a teda je dobré, ak sa darí obom republikám a ak si môžu aj navzájom pomáhať.