AG Banka - prvá na štarte aj v cieli

Peter Vavro

V roku 1997 vzniká na našom území nástupca federálnej Agrobanky - AG Banka. Bývalá reprezentácia Agrobanky sa pre podozrenia z tunelovania majetku ocitla pred českým súdom, avšak AG Banka ako prvá súkromná slovenská banka pomýšľala na úplne iný osud. Už v čase svojho samostatného vzniku AG Banka mala vo svojom portfóliu časované nálože - a ako prvá slovenská banka padla na kolená. V tejto hre však podľa našich zistení nešlo len o peniaze, ale hlavne o politiku, resp. o súboj viacerých záujmových skupín s prepojením na súčasné (a bývalé) politické špičky.

ČESKO-SLOVENSKO

Ani osamostatnenie pôvodne zahraničnej pobočky českej AGB (k 31.12. 1996 vykazovala stratu viac ako 600 miliónov Sk) nepomohlo už slovenskej A G Banke. Tá zdedila bilanciu, ktorá produkovala stratu, narastajúcu každý mesiac približne o 30 miliónov Sk. Dňa 1. marca 1998 pritom došlo k fúzii medzi AG Bankou a Bankou Haná, resp. Bankou Moravia, kde sa mala podľa zainteresovaných osôb zliať chorá ekonomika A G Banky s ozdravenou Bankou Haná. Predstaviteľ tohto bankového domu Peter Jaduď sa zároveň stal generálnym riaditeľom AG Banky.

KOALÍCIA A OPOZÍCIA

Do akcionárskych štruktúr AG Banky vstupujú nové tváre. V štruktúrach pôsobí teda Nafta Gbely, a.s., Biotika, Slovakofarma Hlohovec, SCP Ružomberok a Kapitál Košice. Inak povedané, AG Banka bola už v tom čase pod vplyvom záujmových skupín blízkych HZDS (Slovakofarma, Biotika a Nafta - Vladimír Poór), ako aj podnikov, ktoré spravovali Juraj Kamarás a Ladislav Krajňák, čiže ľudia blízki SDĽ. Neoficiálne informácie tvrdia, že na podieloch časti akcionárov mal participovať aj jeden z najvyšších predstaviteľov bývalej slovenskej vlády (konkrétne V. Mečiar).

MINISTERKA

V máji 1999 boli na verejnosti pertraktované problémy A G Banky, ktoré ohrozili primárne vklady v hodnote takmer jednej miliardy korún, ktoré mal v A G Banke uložené fond PSIPS. „Ministerstvo má informácie, že banka je v problémoch. Konkrétne informácie má bankový dohľad NBS, ktorý by mal podľa toho konať,‘‘ povedala v tom čase Brigita Schmögnerová na adresu banky. AG Banka požiadala o splátkový kalendár, no márne. Ministerka pritom považovala za optimálne riešenie stabilizáciu banky a súbežné vyplatenie vkladov PSIPS-u drobným akcionárom. AG Banka pokračovala vo vyplácaní klientov PSIPS-u, no situácia sa zhoršovala.

POLITICKÉ DOHODY

A tak nasledovala lavína výberu vkladov po čiastočnom poklese kredibility banky u klientov. Napriek tomu sa AG Banke podarilo zohnať prostredníctvom nových zdrojov 200 miliónov Sk, ktorými kompenzovali vzniknuté straty. Štát však odmietol participovať na riešení problému AG Banky. „Nemôžeme predsa riešiť problémy súkromnej inštitúcie,“ odôvodňuje postup Národnej banky Slovenska jej hovorca Ján Onda. Výber vkladov na vonkajší podnet sa však neodohral prvýkrát. V januári 1999 si mali pritom z banky vybrať v značnom časovom predstihu svoje vklady subjekty blízke DU a DS (údajne malo ísť o politickú dohodu), čím sa AG Banka dostala takisto do ďalších problémov.

ŠTÁT VERZUS BANKA

Najťažším problémom zostáva pátranie po skutočnom dôvode pádu banky. Štát hovorí, že AG Banka nedokázala plniť likviditu (schopnosť vyplácať vklady) a kapitálovú primeranosť, čo viedlo k pretrvávajúcim finančným problémom. Naopak, druhá strana tvrdí, že ako prvá súkromná banka bola tŕňom v oku štátu a záujmovým skupinám, ktoré sa jej chceli zbaviť.

POSLEDNÝ POKUS

Posledným pokusom o záchranu AG Banky bola iniciatíva na odstúpenie od zmluvy s českou Agrobankou, čo by znamenalo vrátenie stratových aktív do Čiech. Úhrnom malo ísť o sumu 2,5 miliardy Sk, ktorú mal vyrovnať štát. Ak by SR odkúpila pohľadávku českej strany vo výške 2,5 miliardy Sk za iba polovičnú sumu, mohla si ju zaúčtovať do majetkového vysporiadania medzi ČR a SR. Aspoň taká bola predstava AG Banky, ktorá spomínané aktíva považovala za smrteľnú ranu. „My by sme vyčistili bank a SR by zarobila viac ako miliardu korún,‘‘ hovorí vysokopostavený zdroj, podľa ktorého túto transakciu považovala za reálnu aj renomovaná advokátska kancelária expremiéra Mariána Čalfu.

ZÁCHRANÁRI

Na sklonku roka 1999 už bolo jasné, že nesolventnosť AG Banky prerastá mieru únosnosti, a tak požiadala o núdzový úver vo výške 600 miliónov Sk. Garanciu ponúkli údajne prostredníctvom úveru VSŽ, to však Národná banka Slovenska odmietla akceptovať. „Bolo nám povedané, že je to hnoj,“ uvádza náš zdroj. Podľa informácií Národnej obrody mal na ďalšom rokovaní požadovať vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš garanciu za štátny úver, ktorú mali poskytnúť SCP Ružomberok. Keďže banka a štátne inštitúcie nedospeli k dohode, AG Banka sa postupne ocitla v prehlbujúcich sa fin...

Celý článok si môžete prečítať tu.