Výhra, či dedičstvo: Nečakané peniaze by väčšina Slovákov investovala do bývania

Tretina Slovákov by nečakane nadobudnutý veľký obnos peňazí investovala do kúpy nehnuteľnosti alebo splatenia hypotéky. Takéto uvažovanie nie je prekvapivé. Otázka zabezpečenia vlastného bývania je najpálčivejšia najmä u mladých ľudí. Viac ako polovica Slovákov vo veku od 25 do 34 rokov totiž v súčasnosti stále býva s rodičmi. Trh s nájomnými bytmi na Slovensku viac – menej chýba a ak sa teda mladí ľudia rozhodnú osamostatniť, bez úveru na bývanie sa dnes zväčša nezaobídu. Nečakane získané finančné prostriedky by tak mohli padnúť vhod práve pri riešení otázky bývania. Podobne ako Slováci by sa s veľkou sumou peňazí ale rozhodli naložiť aj dve pätiny Luxemburčanov či Britov, pre ktorých by bola investícia do nehnuteľnosti taktiež prvou voľbou.

Viac než štvrtina Slovákov by nadobudnuté prostriedky uložila do banky, prípadne ich investovala do cenných papierov. Slováci tak už aj pri hypotetických úvahách myslia na zabezpečenie sa do budúcnosti. Rovnako by sa rozhodli aj takmer dve pätiny Slovincov, Cyperčanov či Švédov. Banka je ale správnou voľbou uloženia peňažných prostriedkov aj po dobu, kým sa rozhodneme naložiť s nimi inak. Kým my zvažujeme naše budúce zámery, tak naše peniaze v banke sú zatiaľ v bezpečí a pritom zarábajú. Banky už dnes myslia aj na takýchto klientov a ponúkajú veľa možností ako peniaze zhodnotiť a zároveň ich mať kedykoľvek k dispozícii. 

Tá odvážnejšia pätina z nás by získané prostriedky investovala do rozbehnutia vlastného biznisu. „Byť sám sebe pánom“ je najčastejším dôvodom, pre ktorý sa ľudia rozhodnú naštartovať vlastné podnikanie. A práve chýbajúci kapitál je prekážkou, pre ktorú mnohí Slováci o začatí podnikania zatiaľ neuvažujú. Zafinancovanie vlastného biznisu by bolo prvou voľbou aj pre viac než polovicu Rumunov či  44 % Bulharov.

Rýchle auto, cesta okolo sveta či luxusná kabelka. Nečakane nadobudnuté prostriedky by na splnenie snov využilo 14 % Slovákov. Kúpiť si to, po čom nám srdce piští, síce poteší, ale určite nie je vhodné nechať všetky peniaze len tak rozkotúľať. „Najrozšafnejší“ by z tohto pohľadu boli obyvatelia Malty či Dánska, z ktorých by si podobnými nákupmi urobila radosť približne pätina.

Ani peniaze „spadnuté z neba“ by však pre drvivú väčšinu z nás neboli dôvodom zanevrieť na prácu. Len 3 % Slovákov totiž uviedli, že by v prípade nečakaného dedičstva pracovali menej či prestali pracovať úplne. Podobne zmýšľajú ale aj ostatní Európania a vzdať sa práce kvôli nadobudnutiu vyššej sumy peňazí by bolo ochotné iba malé percento obyvateľov EÚ.