Rusi hromžia: Vyvlastnenie ako za boľševika!

Presné číslo, koľko asi majú Rusi na ostrove peňazí nikto nepozná. Odhady hovoria od 20 do 35 miliárd eur, tip ratingovej agentúry Moody´s je, že tretina z celkových vkladov vo výške 68 miliárd eur patrí práve Rusom. Podľa kalkulácie Centra makroekonomického výskumu Sberbank sa tak Rusov dotkne konfiškácia, jemnejšie povedané zdanenie, vo výške 40 % z celkového balíka.

Zúrivosť už presiakla na povrch v otvorených vyhláseniach. „Je to vyvlastnenie podľa vzoru boľševika,“ vyjadril sa predseda združenia menších a stredných podnikov Delovaja Rossija Alxander Galuška. Ľudia sú podľa neho v šoku a Cyprus zásadným spôsobom poškodil svoju povesť. „Podľa mňa je to jednoducho pirátstvo. Zajtra sa asi rozhodnú prepadávať ropné tankery prechádzajúce okolo,“ rozhorčuje sa ďalší z oslovených biznismenov a je rád, že už v decembri väčšinu svojich aktivít z Cypru stiahol.

Podľa Kirila Podolského, pôsobiaceho v energetike, zašlo blokovanie účtov priďaleko, keď banky nielenže zatvorili svoje pobočky, ale aj vypli elektronické služby. Na ostrove fungujú len bankomaty, ale v nich už žiadna hotovosť nie je.

V roku 2011 prišli z Ruska na Cyprus „investície“ okolo 120 miliárd USD. Opačným smerom putovalo 130 miliárd dolárov. Malý ostrov v Stredozemnom mori je pre Rusov skôr križovatkou, než koncovou destináciou. Na cyperských účtoch spravidla zostáva len 10% prostriedkov prevedených z Ruska, ostatné mieria ďalej. Úvery vydané cyperským spoločnostiam sa v skutočnosti nachádzajú na účtoch ruských bánk, takže reálne straty zo zmrazenia transakcií, podľa niektorých analytikov, až tak veľké nebudú.

Z väčších ruských spoločností má na Cypre dcéru napríklad aj štátna banka VTB. Podľa údajov agentúry Moody´s by mohla tvoriť 6,5% celkových aktív banky. V prípade väčších strát by mohla VTB potrebovať pomoc štátu. Ďalšou firmou je ropný Lukoil, ktorý na ostrove prevádzkuje sieť čerpacích staníc. Disponuje 25% podielom na trhu pohonných hmôt. Ako uviedol denník Vedomosti, cez Cyprus idú prakticky všetky transakcie zaisťujúce financovanie developerských projektov. „A teraz namiesto 20 miliónov dolárov dostaneme 18. Vlastný kapitál sme už do projektu vložili. A kde máme vziať ďalšie dva milióny dolárov a ako vrátiť úver?“ pýta sa manažér nemenovanej investičnej spoločnosti podnikajúcej v realitách.

Rusi síce dostali poriadnu lekciu z globalizácie, no miesto toho aby sa začali spoliehať na vlastný bankový systém, alebo aby tlačili na jeho zlepšenie, rozhodli sa svoje prostriedky a finančné toky nasmerovať inam. Do úvahy prichádzajú Luxembursko, Holandsko a Švajčiarsko. Ideálna náhrada sa však za Cyprus bude hľadať len ťažko. Okrem toho, že medzi Moskvou a Nikóziou platí dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia, sa na ostrove odvádzajú nulové dane z dividend a kapitálových výnosov. Naopak v Luxembursku či Holandsku budú korporátne dane dvakrát vyššie oproti súčasným 10% na Cypre. Hoci aj tu má sadzba narásť.

Veľkí biznismeni typu najbohatšieho Rusa Ališera Usmanova veľké straty neočakávajú. Usmanov sám údajne na Cypre nemá ani cent a všetky prostriedky drží v Rusku. Podľa zdrojov Vedomostí sa zatiaľ na Kremeľ, či úrad vlády so žiadosťou o pomoc neobrátil žiaden oligarcha.

Ruská vláda, ktorá Cypru v roku 2011 poskytla záchranný úver v hodnote 2,5 miliárd eur na dobu takmer 5 rokov chce teraz zaujať tvrdý postoj. S predĺžením splatnosti úveru vraj na Cypre počítať nemajú. Keď sa Nikózia obrátila na Moskvu prvý krát, mali Rusi jednu podmienku. Vyhotoviť plán záchrany vo formáte EU plus Rusko. Lenže do piatkového rozhodnutia o zvláštnej dani už nijako zapojení neboli. „Hovorili sme im, že dokážeme poskytnúť vždy lepšie podmienky než EÚ. Je to jasný príklad toho, keď EÚ, ktorá nás neustále poučuje, sama pristupuje na vyvlastnenie,“ uvádzajú Vedomosti na základe svojho zdroja z vládnych kruhov a dúfajú, že poučení podnikatelia stiahnu svoje peniaze naspäť do Ruska.