Senát chce zabrániť výpadku činnosti štátnych orgánov USA

Americký Senát v stredu schválil návrh zákona s cieľom odvrátiť zastavenie kritickej činnosti niektorých štátnych inštitúcií, ktoré hrozí 27. marca v dôsledku prudkých škrtov v štátnom rozpočte USA. Tie vstúpili do platnosti začiatkom mesiaca.

Senátom schválené opatrenie zachováva zníženie rozpočtových výdavkov o 85 mld. USD, vojenským a štátnym organizáciám však dáva väčšiu flexibilitu pri prípadných presunoch disponibilných prostriedkov do programov s vyššou prioritou. Návrh, ktorý garantuje financovanie aktivít štátnych orgánov do 30. septembra, musí ešte schváliť dolná komora amerického parlamentu. Podľa slov jedného z jej predstaviteľov Hala Rogersa však plán má veľkú šancu získať si podporu aj tu. Je to "zdravý začiatok" snáh o návrat k normálnemu procesu prípravy rozpočtu, povedal Rogers novinárom. Ak Snemovňa reprezentantov senátny návrh schváli, ďalším kritickým fiškálnym termínom bude prelom júla a augusta, keď bude potrebné navýšenie štátneho úverového stropu.

Je pravdepodobné, že dovtedy bude pokračovať zvada demokratov s republikánmi o diametrálne odlišných návrhoch štátneho rozpočtu, ktoré strany predložili. Senát pravdepodobne schváli demokratický návrh, ktorý si vyžaduje navýšenie daňových príjmov o takmer 1 bil. USD, navyšuje výdavky o 100 mld. na projekty infraštruktúry a zavádza mierne škrty iných výdavkov. Republikánsky návrh, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou prijme Snemovňa, zas požaduje tvrdé škrty v sociálnych programoch štátu s cieľom dosiahnutia drobného rozpočtového prebytku v roku 2023. Ani jeden z návrhov však nemá potrebnú podporu druhej parlamentnej komory a analytici pochybujú, že sa politici budú schopní dohodnúť. Potreba priameho vyjednávania prezidenta Obamu s republikánskymi predstaviteľmi by tak v lete mohla viesť k rovnako napätej situácii, aká v roku 2011 USA doviedla na pokraj platobnej neschopnosti.

(1 EUR = 1,2945 USD)