Tak ktorá je dnes na rade?

Záchranný plán, ktorý Cyprus podpísal v hodine dvanástej, hovorí aj o tom, že ostrov musí prispôsobiť veľkosť svojho finančného odvetvia priemeru eurozóny. To spustilo siahodlhé debaty, nakoľko cyperský precedens ovplyvní ďalšie záchranné aktivity pre niektorých členov eurozóny. Rozhodnutie o reštrukturalizácii dvoch najväčších cyperských bánk zvýšilo obavy, že eurozóna stratí svoju atraktivitu ako hostiteľ medzinárodných finančných centier.

O pozornosť sa postaral výrok predsedu Európskej komisie José Barrosa, že cyperská kríza je „dôsledkom neudržateľného finančného systému,“ ktorého veľkosť niekoľkonásobne presahovala  HDP krajiny  a „musí sa prispôsobiť.“ Kritici tento prístup považujú za príliš zredukovaný. Nejde vraj totiž o veľkosť bankového sektoru, ale aj o jeho kvalitu, odolnosť a vzťahy s ostatnou časťou eurozóny. Cyprus neopatrne vsadil na grécke štátne obligácie a nezbavil sa ich, ani keď sa ich hodnota začala ukazovať ako veľmi pochybná.

Niektorí finanční experti poukazujú na to, že vlády musia chtiac-nechtiac venovať značnú pozornosť veľkosti finančného systému. Krachujúce banky dokážu so sebou stiahnuť aj štát, ktorý nebude schopný ich zachrániť. Takýto scenár sa odohral napríklad  v Írsku. Banky tam prepadli realitnej mánii a po spľasnutí bubliny vláda ich sanáciu sama nezvládla.  „Poučenie z Cypru spočíva v tom, že pokiaľ je bankový sektor obrovský, štát je dosť zraniteľný,“ tvrdí Nicolas Veron z bruselského think tanku Breugel.

Luxembursko

Medzi  krajinami, o ktorých sa v ostatnom čase začalo pochybovať, sa objavili hlavne Luxembursko s Maltou. Obe spĺňajú definíciu „miništát s megabankami“. Luxembursko, jedno z najväčších finančných centier v rámci kontinentu, sa proti výhradám voči životaschopnosti svojej ekonomiky a porovnávaniami s Cyprom ostro ohradilo. Podľa  ministra financií Luca Friedena nie je na nadpriemerne veľkom bankovom sektore nič zlého. „Chceme ho naďalej zväčšovať, ne ho obmedzovať,“ prehlásil Frieden. Rovnako nesúhlasí s návodom, aký sa použil v prípade Cypru, na riešenie bankových kríz v budúcnosti. Všetky vklady, bez ohľadu na ich veľkosť, by mali byť chránené. „Riziká cyperského modelu sú privysoké,“ myslí si Frieden a dodáva, že klienti by mali mať voči svojej banke absolútnu dôveru. Len samotný fakt, že Luxembursko musí vysvetľovať prečo sú jeho banky tak veľké, údajne vzbudzuje u klientov obavy.

Aktíva bánk v Luxembursku prevyšujú ročný výstup ekonomiky 22 násobne, čo s prehľadom predstavuje najvyšší pomer v eurozóne. Pre porovnanie, cyperské banky svojou veľkosťou dosahovali osemnásobok cyperského HDP. Za svoju pozíciu vďačí kombinácii nízkych daní a relatívne uvoľnenej regulácii, ktorá platí už desaťročia. Finančná aj dlhová kríza obišla krajinu bez závažnejších škrtov, no jej predstavitelia sa obávajú, že by mohla veľa stratiť ak by sa investori začali pozerať na menovú úniu cez prsty. „Investori pôjdu do Ázie, alebo inam,“ tvrdí Frieden.

Deník Wall Street Journal poznamenal, že luxemburský bankový sektor tvoria prevažne dcéry a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa v prípade krízy môžu spoliehať jednak na podporu svojich matiek, ako aj na domovské vlády krajín týchto centrál. Len 8 % bankových aktív v Luxembursku držia domáce banky. Na Cypre to bolo 71 %. Všetky tri veľké ratingové agentúry hodnotia luxemburské štátne dlhopisy najvyššou známkou.

Malta a Slovinsko

Guvernér centrálnej banky Malty Josef Bonnici tiež odmieta porovnanie s Cyprom. Aktíva najväčších bánk v krajine sú v porovnaní s HDP „len trojnásobné“, čo je podľa guvernéra v rámci normy. Naopak podľa dát Európskej centrálnej banky dosahuje pomer v celom bankovom sektore podobné hodnoty ako na Cypre. Podľa Bonniciho je cyperský prípad výnimočný v tom, že tamojšie banky prejavili neuveriteľnú mieru ľahkovážnosti či  skôr hlúposti pri nákupoch gréckych štátnych dlhopisov. „Maltské banky sú vystavené riziku v súvislosti s cennými papiermi zachraňovaných krajín len v obmedzenej miere," povedal Bonnici.

S problémami v bankovom sektore, predovšetkým s nesplácanými úvermi, v ostatnom čase zápasí aj  Slovinsko. Premiérka Alenka Bratušeková sa v parlamente vyjadrila, že krajina nebude potrebovať medzinárodnú pomoc: „Budeme pokračovať v reštrukturalizácii a stabilizácii bankového systému.“

Tamojšie banky teraz od svojich klientov vymáhajú miliardy eur. Celkový podiel zlých úverov vo všetkých slovinských bankách predstavoval v decembri 14,2 percenta. Tri najväčšie banky za svojou stratou vidia predovšetkým vysokú zadlženosť firiem, čo sa prejavilo nedostatkom platobnej disciplíny.

Podľa Medzinárodného menového fondu musí slovinská vláda tento rok predať nové dlhopisy za tri miliardy eur, aby mala dosť prostriedkov. Len na rekapitalizáciu ohrozených bánk bude potrebovať miliardu. S vyšším výnosom bude však ťažšie peniaze získať. To by mohol byť dôvod, prečo sa krajina nezaobíde bez finančnej injekcie. Analytici sa zhodujú v tom, že Slovinsko sa nedá porovnávať s Cyprom. Pretože Slovinsko:
- je zadlžené menej ako Cyprus
- nemá povesť daňového raja
- tamojšie banky nemuseli vo veľkom odpisovať grécke dlhopisy
- cenné papiere sa stále dajú použiť ako záruka na pôžičku od Európskej centrálnej banky
- nestalo sa úložiskom zahraničných (ruských) klientov.