Z Maďarska odchádzajú banky, nepáči sa im privysoké zdanenie

Svoju maďarskú divíziu predáva Banco Popolare do rúk domácej skupiny MagNet za 0,5 milióna eur. Transakcia má prebehnúť  na hotovostnej báze. „Transakcia je v súlade so stratégiou Banco Popolare sústrediť sa na podnikanie v Taliansku a MagNet bank umožní posilniť pozíciu na jej domácom trhu,“ uviedli banky v strohom prehlásení. Banco Popolare, štvrtá najväčšia banková skupina v Taliansku, kúpila maďarskú divíziu v roku 2007 a tak rok 2012 zakončila s aktívami presahujúcimi 133 miliónov eur, 10 pobočkami a 145 zamestnancami. Transakcia sa tak nejaví nijak ziskovo.

Z trhu výhľadovo odchádza aj talianska Intesa, ktorá je aj vlastníkom slovenskej Všeobecnej úverovej banky (VÚB), označila situáciu v Maďarsku za "nočnú moru" bankovníctva. Najväčšia talianska banková skupina Intesa Sanpaolo sa v marci ozvala sa prehlásením, že po 4Q12 sa maďarské podnikanie banky v kombinácii zdanenia a strát dostalo do červených čísiel a chystá sa z trhu stiahnuť.

Maďarský premiér Viktor Orbán minulý mesiac vyhlásil, že v krajine pôsobí príliš veľa zahraničných bánk. Vláda podľa neho vytvorí systém štátneho bankovníctva s cieľom zlepšiť dostupnosť úverov. Jeho základom má byť sieť družstevných sporiteľní, ktorú ovládol štát minulý rok po odkúpení podielu v banke Takarekbank. Ohlasované vytvorenie systému štátom kontrolovaného bankovníctva predstavuje najnovšiu iniciatívu v kontroverznej hospodárskej politike maďarskej vlády, ktorá v posledných troch rokoch znepokojila investorov aj medzinárodné inštitúcie. Medzi ďalšie kritizované kroky patrí aj mimoriadne zdanenie energetických, maloobchodných a telekomunikačných firiem.



Finanční sektor v Maďarsku platí najvyššie dane v Európe. Banky, ktoré v krajine pôsobia, vedú kvôli tomu s maďarskou vládou dlhodobý spor a svoje hospodárenie obrátili  v nemalej miere do strát. To sa týka aj maďarskej divízie Erste. Skupina Erste opakuje, že z trhu odchádzať nemieni a považuje ho za jeden z kľúčových. Nakoniec ale na uzavretie časti pobočiek i na prepúšťanie zamestnancov došlo. Vysoké zdanenie bankového sektoru v Maďarsku sa nepáči ani Medzinárodnému menovému fondu. Ten minulý týždeň vyzval maďarskú vládu k zrušeniu niektorých kontroverzných daní.

Expremiér Bajnai, líder opozičnej Spolu 2014, hovorí o snahe Orbána a strany Fidesz urobiť pre posilnenie osobnej  moci všetko  bez ohľadu na cenu a varuje EU pred uvalením sankcií, ktoré by Orbánovi v očiach Maďarov iba pomohli. Líder maďarskej opozície Gordon Bajnai označuje v prípade volebného víťazstva v roku 2014 uzmierenie sa s bankami a opätovné získanie dôvery zahraničných investorov za prvoradé. Napriek už oznámeným investíciám automobiliek General Motors či Audi Bajnai varuje, že prevaha odpisov nad investíciami v priemysle neznamená nič iné, než postupné sťahovanie  výroby z Maďarska aj ďalších odvetviach a že aj tieto sektory sú pridusené zvláštnym zdanením, ktoré ťahá maďarskú ekonomiku ešte viac ku dnu.

„Pôžičky maďarských bánk do ekonomiky sa zastavili, nezamestnanosť stúpla a zhruba pol milióna ľudí sa rozhodlo krajinu opustiť a hľadať si uplatnenie v západnej Európe. Cieľom Orbánovej vlády bolo zníženie zadlženosti, ktoré poslúžilo ako dôvod k znárodneniu súkromného penzijného sporenia v roku 2010. Realitu dnes vidíme – zadlženie je rekordné,“ uviedol Bajnai s tým, že pokles maďarskej ekonomiky je v kontraste s vývojom na Slovensku či v Poľsku.

Bajnai zdôrazňuje, že strata dôvery investorov prišla s častými zmenami kľúčových zákonov vrátane ústavy, ktoré podkopali dôveru v zakotvení práva. Do Ústavy a rozhodnutí ústavného súdu vstúpili za dva roky štyrikrát. Ak Bajnai dostane od voličov v nasledujúcom období mandát, chce do „daňovej ústavy“ presadiť zmenu daní najviac jeden krát za rok, čomu by mali predchádzať diskusie s relevantnými subjektmi. Na adresu bankovej dane otvorene uviedol, že nebude žiadať jej zrušenie, ale zníženie na úroveň, ktorá je obvyklá v ostatných krajinách EÚ. Toto znižovanie by chcel naviazať na investície v Maďarsku, či tok úverov do ekonomiky.

Bajnai varuje pred prípadným rozhodnutím EÚ uvaliť na Maďarsko sankcie, napríklad zastavením európskych dotácií. „Ľudia by nemali byť trestaní za zlú vládu. Maďarsko peniaze potrebuje na svoj rozvoj. I keď bolo zasiahnuté do volebného zákona, krajina je ešte demokratická. Pokiaľ máme slobodné a demokratické voľby, máme zmenu kurzu krajiny vo svojich rukách. Zmena by nemala byť tlačená zvonka,“  dodal Bajnai, ktorý má v nastávajúcich voľbách šancu, pokiaľ ho podporia aj opoziční socialisti. Orbán ale posunul podmienky volieb ešte v rámci právne deklarovanej demokracie dosť na hranu. Za značne kontroverzné sa považujú napríklad zápisy do voličských zoznamov, ktoré môžu vo voľbách obmedziť hlavne menej pružných a vzdelaných voličov. Obmedzil sa aj priestor v médiách, ktorý pred voľbami využívali vo svoj prospech politické strany.