Finančná správa sa podľa rezortu financií stabilizovala

Jednou z prvoradých úloh ministerstva financií bolo po nástupe nového vedenia v apríli minulého roka stabilizovať situáciu vo finančnej správe. Tú rezort pod vedením Petra Kažimíra zdedil podľa súčasného hodnotenia v katastrofálnom stave. "Nekompetentný postup zo strany bývalého vedenia Ministerstva financií SR, resp. Daňového riaditeľstva SR, vyvrcholil na začiatku roka 2012 takmer úplným kolapsom finančnej správy z dôvodu nefunkčného informačného systému, čím vznikol obrovský priestor pre daňové úniky. Preto bolo prvoradou úlohou stabilizovať situáciu, čo sa aj podarilo," zhodnotil prácu ministerstva po roku jeho hovorca Radko Kuruc.

Vedenie rezortu financií si po nástupe do funkcie stanovilo za jednu zo svojich priorít aj boj proti daňovým únikom. A to najmä v prípade dane z pridanej hodnoty (DPH), kde dochádza pravdepodobne k najväčším únikom príjmov rozpočtu verejnej správy. "Výsledkom tejto snahy môže byť aj fakt, že v mesiaci február sme prvýkrát od apríla minulého roku zaznamenali nárast celkového počtu daňových priznaní pri DPH a zároveň došlo k poklesu nadmerných odpočtov,“ konštatuje Kuruc. Ministerstvo zároveň uvádza, že tímu zriadenej Daňovej kobry sa od polovice minulého roka podarilo zabrániť daňovým únikom za približne 60 miliónov

Ministerstvo financií prijalo v prvom roku druhej vlády Roberta Fica viacero legislatívnych zmien, ktoré majú za cieľ obmedziť daňové úniky. Od októbra 2012 je napríklad účinná novela zákona o DPH, ktorá prináša viacero opatrení zameraných na boj proti daňovým podvodom, najmä vo vzťahu k tzv. kolotočovým podvodom. "Ide pritom o prvú z troch etáp vymedzených v Akčnom pláne boja proti daňovým únikom, ktorý obsahuje viac ako 50 konkrétnych opatrení. Ich cieľom je aj zlepšenie podnikateľského prostredia pre poctivo podnikajúce subjekty," dodáva Radko Kuruc.

Okrem týchto zmien ministerstvo napríklad zvýšilo niektoré správne poplatky, pristúpilo ku skoršiemu zvýšeniu spotrebnej dane z tabakových výrobkov, či obmedzilo s účinnosťou od začiatku tohto roka hotovostné platby. Jedným z kľúčových opatrení v rámci konsolidácie verejných financií bolo aj zrušenie rovnej dane. Od začiatku roka 2013 sa tak zdaňujú príjmy firiem 23-percentnou sadzbou dane z príjmov a vysoké príjmy zamestnancov podliehajú 25-percentnému zdaneniu.

Záväzok vlády znížiť v tomto roku deficit verejných financií pod úroveň troch percent výkonu ekonomiky analytici hodnotia pozitívne. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz - INESS Ján Dinga však napríklad negatívne hodnotí spôsob, ktorým sa to ministerstvo rozhodlo urobiť. "Konsolidácia verejných financií sa totiž nesie najmä v znamení zvyšovania daní, teda v snahe zvýšiť príjmy rozpočtu na úroveň výdavkov. Spomeňme najmä zvýšenie dane z príjmu firiem z 19 % na 23 %, zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na odvody a zvýšenie odvodov pri práci na dohodu. Tieto opatrenia síce prinesú do štátnej kasy viac peňazí, bude to však na úkor budúceho rastu,“ upozorňuje analytik.

Vyššie daňovo-odvodové zaťaženie tak podľa Dingu ohrozuje nielen úspešnosť samotnej konsolidácie, ale aj zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ktorú Slovensko pri takmer 15-percentnej miere nezamestnanosti nevyhnutne potrebuje. "Lepšou cestou by preto bol pokles verejných výdavkov, ktoré rástli aj v minulých rokoch, na úroveň príjmov. V prípade, že by štát obmedzil výdavky na úroveň roku 2008, hospodáril by prvýkrát v histórii Slovenska prebytkovo,“ uvádza analytik INESS.

Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róberta Kičinu sa prvý rok pôsobenia nového ministra financií niesol v znamení konsolidácie verejných financií a zrejme nikoho neprekvapí, že podnikatelia vnímajú prijaté konsolidačné opatrenia negatívne. "Novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa zrušila rovná daň a zvýšilo zaťaženie firiem, je podľa našich prieskumov zatiaľ najhoršie hodnoteným zákonom súčasnej vlády,“ upozorňuje Kičina. Zároveň dodáva, že mierne negatívne hodnotili podnikatelia aj ďalšie kľúčové zákony rezortu ako napríklad spomínanú zmenu zákona o DPH, zákony o osobitnom odvode finančných inštitúcií a regulovaných podnikoch, ale i samotný štátny rozpočet, ktorému vyčítajú malé ambície v oblasti zefektívňovania výdavkov.