Putin tlačí na Ukrajinu, Gazprom sa má vrátiť k dávno zrušenému plynovodu
Pridajte názor
9. 4. 2013 - Odbočka by mala smerovať z bieloruského územia, cez juhovýchodné Poľsko na Slovensko, kde by sa pri Veľkých Kapušanoch napojila na jestvujúci medzinárodný plynovod. Nadimenzovaná bude tak, aby v budúcnosti umožňovala Gazpromu uspokojovať dopyt po zemnom plyne v strednej a južnej Európe.
Plány na pridanie druhej vetvy, ktorá by spojovala poľskú a slovenskú sústavu už boli začiatkom deväťdesiatych rokov. V roku 2004 však Rusi Jamal 2 odložili a neskôr dali prednosť projektu podmorského plynovodu Nord Stream, ktorý privádza plyn do Nemecka cez Baltské more.
Putin nariadil Gazpromu projekt Jamal 2 znovu oživiť s tým, že má zvýšiť stabilitu a spoľahlivosť dodávok do Poľska, Slovenska a Maďarska. Šéf Gazpromu Alexej Miller a šéf poľsko-ruskej spoločnosti EuRoPol Miroslaw Dobrut podpísali v piatok (5.4.) v Petrohrade dohodu o investičnom zámere, memorandum o porozumení, vybudovať odbočku medzinárodného plynovodu Jamal.
Nový plynovod, s kapacitou najmenej 15 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, by podľa Millera mohol začať fungovať v rokoch 2018 až 2019. Technické parametre uvažovaného prepojenia medzi Jamalom a existujúcim slovenským plynovodom sa majú dopracovať do šiestich mesiacov.
Jamal 2 by mohol pomôcť aj slovenskému plynárenskému podniku SPP, v ktorom 49 % kontroluje Energetický a priemyselný holding (EPH). Slovenská vláda schválila predaj 49 percent akcií v SPP do rúk EPH už koncom minulého roka. Kabinet sa vstupom nového investora do SPP zaoberal už niekoľkokrát. Kvôli sporu so zahraničnými akcionármi o cenu zemného plynu pre domácnosti však jednania prerušil. Obnovil ich až po tom, čo EPH premiérovi Ficovi prisľúbil, že v ďalšom roku zdraženie plynu pre domácnosti neplánuje. Akcionármi EPH sú súkromná medzinárodná finančná skupina PPF s podielom 44,44 percenta, J&T s podielom 37,04 percenta a Daniel Křetínský, ktorý vlastní 18,52 percenta akcií.
Po rusko-ukrajinskej plynárenskej kríze pred dvoma rokmi sa Gazprom zameriava na oslabenie strategického významu Ukrajiny ako tranzitnej krajiny. Vlani a predvlani spolu so zahraničnými investormi postupne uviedol do prevádzky dve línie plynovodu Severný prúd (Nord Stream) z Ruska cez Baltické more do Nemecka. Koncom minulého roka začal naprieč Čiernym morom za medzinárodnej účasti budovať plynovod Južný prúd (South Stream). Cez Bulharsko bude pokračovať po rozvetvení do Grécka a Talianska a cez Srbsko a Maďarsko do Rakúska.
Gazprom sa s ukrajinským štátnym podnikom Naftogaz pokúša od konca minulého roka dohodnúť na vytvorení konzorcia, ktoré by dostalo do správy hrdzavejúcu ukrajinskú plynovodnú sieť. V marci bezvýsledne o tom rokovali prezidenti oboch krajín. Cez Ukrajinu vedú plynovody zásobujúce Slovensko, Maďarsko i Českú republiku. Jamal 2 by ukrajinskú sieť obišiel a zaistil zásobovanie strednej Európy.
Kyjev navyše začal prudko znižovať odber plynu od Gazpromu. Podľa platného kontraktu má nakúpiť aspoň 42 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne. Vlani ale celkový odber dosiahol len 33 miliárd kubických metrov. Ukrajina sa snaží zvýšiť domácu ťažbu a tiež začína navršovať dodávky zo západného smeru pomocou swapových kontraktov s európskymi energetikami. Vďaka nim môže plyn získavať lacnejšie než od Gazpromu. Tomu totiž kvôli nevýhodnému kontraktu za dodávky platí viac než západní odberatelia typu nemeckej RWE.