Dlhová kríza v EÚ likviduje korupciu, nie však na Slovensku
Diskusia 5
10. 4. 2013 - Jedna z mála pozitív dlhovej krízy je, že dokáže očistiť od korupcie tie štáty, ktoré majú málo peňazí. Nedostatok financií tak vedie k väčšej transparentnosti pri rozdávaní verejných zákaziek. V trojici stredomorských krajín kríza významne pomohla pri znížení korupcie, pretože následkom prijatých rozpočtových škrtov „vyschli zdroje i príležitosti“.
Ide hlavne o Taliansko, Španielsko a Portugalsko, ktoré podľa štúdie vypracovanej berlínskou Hertie School of Governance v krízových rokoch výrazne pokročili v boji s úplatnými štátnymi úradníkmi.
Zmenil sa aj prístup k nečistým praktikám – spoločnosť ich na rozdiel od predchádzajúceho obdobia veľakrát prestala akceptovať. „Tesne sa prepojila normatívna spoločenská ochrana s právnymi prostriedkami,“ cituje autorov štúdie server Die Welt.
Výskumníci definovali korupciu na základe štatistického modelu podľa dvoch kritérií. Aká veľká je náklonnosť ľudí k nečestnému jednaniu, s akým veľkým objemom peňazí štát disponuje pri prerozdeľovaní a nakoľko transparentné kritériá si nastavil. Pýtajú sa aj na to, nakoľko sú účinné prijaté opatrenia na potieranie korupcie.
Štúdia prerozdelila krajiny EÚ do štyroch skupín. Napríklad aj na základe odhadovaného rozsahu šedej ekonomiky, objemu rozvojových prostriedkov získaných z fondov EÚ, transparentnosti prístupu k službám v krajine a podľa miery slobody tlače a nezávislosti justície.
Do skupiny najodolnejších voči korupcii patria podľa štúdie „staré západoeurópske“ krajiny. Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko a Luxembursko s Rakúskom. Prekvapením je nový členský štát – Malta. Slovensko je na nezávideniahodnom štvrtom mieste za Rumunskom, Gréckom i Cyprom.
Väčšina únijných nováčikov spadla do štvrtej, najhoršej skupiny. Práve Grécko, ktoré už dvakrát dostalo záchranné lano od EÚ doposiaľ nepochopilo to, čo štúdia vyzdvihuje u Talianov a Španielov a síce, že dokážu nachádzať v kríze silu pre boj s korupciou.
„V Grécku sa spája vysoké byrokratické zaťaženie s malou transparentnosťou a zlou výkonnosťou všetkých spoločenských i právnych nástrojov v boji proti korupcii“, vysvetľujú autori štúdie, ktorú tento týždeň dostanú na stôl poslanci Európskeho parlamentu.
Trochu lepšie si vedú krajiny v druhej skupine. Vedľa Maďarska, Estónska a Litvy je to ďalší príjemca pomoci zo záchranného fondu. Aj na Cypre vidí štúdia „vysoké korupčné riziko“ spôsobené okrem veľkého prílivu peňazí z európskych fondov aj „neformálnosťou hospodárskych štruktúr“.
Autori štúdie odporúčajú, aby štáty v snahe bojovať proti korupcii nevytvárali nové inštitúcie a úradnícke miesta, ale naopak aby znižovali počet úradníkov. „Existujú príklady toho, že štáty ľahko dosiahnu lepšie výsledky, ak sa sústreďujú na reformu svojej správy,“ uvádzajú autori štúdie. Cestou k nižšej korupcii sú podľa nich vedľa liberalizácie obchodu aj zavedenie jednotných úradných postupov a transparentné nakladanie s financiami z rozpočtu.