Slovinsko priznalo problémy, vytvára „bad bank“

Slovinsko sa kvôli hlbokým úverovým stratám tamojších bánk považuje za ďalšieho možného kandidáta na finančnú pomoc od Európskej únie, Ľubľana ale dohady o pomoci odmieta. "Problém s bankový systémom je v Slovinsku problémom číslo jedna," prehlásila Bratušeková.

Globálna finančná kríza spôsobila, že sa v Slovinsku zrútil realitný trh a rad firiem zbankrotovalo. To zaťažilo nesprivatizované a zle riadené finančné ústavy stratovými úvermi v celkovom objeme asi pätiny hrubého domáceho produktu krajiny.

Vláda v rámci reštrukturalizácie bánk zriadila konsolidačnú banku, do ktorej chce z troch veľkých bánk previezť stratové úvery v celkovom objeme zhruba sedem miliárd eur. Eště nedávno Ľubľana predpokladala, že zlá banka bude fungovať od septembra. Banky by tak potrebovali kapitálovú injekciu vo výške až jednej miliardy eur, ktorú by mohla vláda získať behom roka predajom štátnych dlhopisov.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej správe upozornila, že Slovinsku hrozí vážna banková kríza. Námestník generálneho tajomníka OECD Yves Leterme ale uviedol, že Slovinsko bezprostrednú pomoc nepotrebuje. Proti špekuláciám o potrebe finančnej pomoci sa koncom marca ohradil slovinský minister financií Uroš Čufer.

Slovinsko je jedinou postkomunistickou krajinou Európskej únie, ktorá odmietla sprivatizovať väčšinu bankového sektoru. To podľa OECD viedlo k politickýmu tlakom, chybám v riadení bánk a katastrofálnej úverovej politike. Slovinsko by v súčasnosti podľa organizácie malo zachrániť životaschopné štátne banky a predať ich do súkromných rúk. OECD uvádza, že Slovinsko má najhoršie hospodárske vyhliadky zo všetkých členov tridsiatky najbohatších krajín sveta.

Medzinárodný menový fond odhadol, že Slovinsko musí tento rok získať na dlhopisovom trhu najmenej tri miliardy eur. Vedľa reštrukturalizácie bánk ich budú potrebovať aj na obsluhu štátneho dlhu a financovanie rozpočtového deficitu.