Slovenská ekonomika vlani výkonnejšia než pred krízou

Potom nasledovalo päť neľahkých rokov, počas ktorých únia musela prejsť finančnou a hospodárskou krízou, prudkou recesiou v roku 2009, dlhovou krízou a súvisiacou záchranou viacerých svojich členských krajín.  Analytický tím Poštovej banky porovnal úroveň vytvoreného reálneho HDP jednotlivých členských krajín EÚ z roku 2012 s úrovňou z roku 2007, teda pred vypuknutím hospodárskej krízy, kedy ešte žiadnu krajinu únie nesužovala recesia.

Slovenská ekonomika bola v roku 2012 o vyše desatinu výkonnejšia ako v roku 2007 a v pomyselnom európskom rebríčku si vyslúžila striebornú priečku. Azda najťažším bol rok 2009, počas ktorého sa slovenská ekonomika borila s recesiou a náš HDP reálne poklesol oproti roku 2008 o – 4,9 %. V ďalších rokoch však slovenská ekonomika túto stratu vymazala a vlani bola schopná vyprodukovať o vyše 10 % viac ako v roku 2007. „Vďačiť za to môže predovšetkým zahraničnému dopytu a s ním súvisiacemu exportu slovenských výrobkov, najmä automobilov. Domáca spotreba ale v priebehu posledných rokov ruku k dielu príliš nepridávala, nakoľko dopyt domácností bol slabý a ochromený vysokou nezamestnanosťou v krajine,“ upresňuje Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Za uplynulých päť rokov sa podarilo najviac zosilnieť poľskej ekonomike, ktorá v roku 2012 vyprodukovala o zhruba 18 % viac ako v roku 2007. „Sila poľskej ekonomiky spočíva v jej veľkosti a širokej spotrebiteľskej základni. Práve domáci dopyt ju dokáže podržať aj v časoch klesajúceho dopytu spoza hraníc štátu,“ hovorí Sadovská. Dôkazom toho je rok 2009, kedy sa Poliakom ako jediným v rámci EÚ podarilo vyhnúť recesii. Spomedzi krajín V4 okrem poľskej a slovenskej ekonomiky svoje predkrízové úrovne vlani prekonala aj Česká republika, hoci iba o miernych 1,5 %. Na druhej strane maďarské hospodárstvo na svoju predkrízovú úroveň strácalo – 4,8 %.

Najväčší pokles patrí gréckej ekonomike, ktorá v roku 2012 zaostávala za svojimi predkrízovými úrovňami až o pätinu. Uplynulý rok bol pre grécku ekonomiku už piatym rokom recesie v rade. Vysoká zadlženosť krajiny spolu s alarmujúcim stavom nezamestnaných vyústili v to, že práve Grécko sa stalo prvou krajinou únie, ktorá požiadala svojich partnerov o finančnú pomoc.

Počas rokov 2011 a 2012 prívlastok „európsky tiger“ zdobil v titulkoch predovšetkým pobaltské ekonomiky. Tie si totiž počas posledných dvoch rokov na svoje účty pripísali najrýchlejšie medziročné tempá rastu HDP. Pravda je ale taká, že práve týmto aktuálne najrýchlejšie rastúcim ekonomikám sa ešte svoje predkrízové úrovne nepodarilo prekonať. Lotyšsko v roku 2012 za objemom svojho HDP vyprodukovaného v roku 2007 zaostalo o cca  12 %, Estónsko o takmer  5 % a Litva na svoju predkrízovú úroveň stráca viac než 2 %. Ani rýchly rast HDP pobaltských štátov počas rokov 2011 a 2012 totiž stále nestačí na to, aby vymazal straty z hlbokej recesie, ktorou tieto krajiny prešli v roku 2009.

Reálne viac ako v roku 2007 dokázalo vlani vyprodukovať 11 ekonomík EÚ. Európska únia ako celok vlani zaostávala za svojim výkonom z roku 2007 o 0,8 % a eurozóne na dosiahnutie predkrízových úrovní stále chýbalo 1,8 %.