Európania šetria, ale nepomáha to

Rozpočtové škrty, rôzne reformy a prijaté opatrenia sa postupne prejavujú  na životnom štýle obyvateľstva. Čoraz menej peňazí nám zostáva vo vrecku, preto sa snažíme okresať naše rodinné rozpočty. Podľa nedávneho výskumu ING sa  53 % opýtaných Európanov rozhodlo obmedziť výdavky na zábavu. Druhá najväčšia vzorka, 46 percent, sa rozhodlo ušetriť na oblečení a osobných veciach a 23 percent zníži poplatky za internet či faktúry za mobil. Cestovné náklady chce okresať pätina opýtaných a 16 % respondentov vidí ešte rezervy v režijných nákladoch na vodu elektrinu či plyn. Naopak tretina opýtaných patrí do tej šťastnejšej skupiny, ktorá napriek ekonomickej situácii nemusí upravovať svoje domáce výdavky.

Napriek škrteniu výdavkov sa necelá tretina opýtaných priznala, že nemá železnú rezervu. Najhoršie sú na tom v Rumunksu, kde až 48 % respondentov odpovedalo, že nemá odložené vôbec žiadne peniaze. Podobne odpovedali Turci. O nič lepšie neskončili Slováci, ktorí sa prebojovali do prvej nelichotivej trojky s 36 % negatívnych odpovedí. Najlepší výsledok dosiahli v Luxembursku, kde asi desatina opýtaných nemá usporené peniaze. Holanďania a Nemci dokážu šetriť aj počas krízy. Keď sa na obyvateľov týchto krajín obrátili s otázkou ako sú spokojní s výškou svojich úspor, pred rokom dalo menej ľudí kladnú odpoveď ako tento rok.



Tí, čo si dokážu od úst odtrhnúť a odkladať, už nahádzali do prasiatka aspoň 3 - 6 svojich mesačných výplat. Aj rodinný stav sa odráža na úsporách. Kým za bežných podmienok sú na tom muži lepšie, 39 % percent z nich má úspory, zatiaľ čo žien len 33 %, po rozvode sa karta obracia. Prieskum poukazuje na skutočnosť, že rozvedená žena môže byť omnoho pokojnejšia, čo sa jej finančného zabezpečenia týka, než muž. Aspoň tak sa vyjadrilo 28 % opýtaných žien. Bezpečné finančné pozadie po rozvode deklaruje len 23 % mužov.

Prieskum sa zaujímal aj o to, na čo šetria tí, čo šetriť ešte dokážu.  Väčšina uvádza mimoriadne situácie a extra výdavky. Potom je tu skupina rodičov, či budúcich rodičov, ktorí časť svojich príjmov odkladajú pre svojich potomkov. Na treťom mieste sú tí, čo si sporia na bývanie. Rebríček uzatvárajú úspory odkladané na vyrovnanie nečakaných účtov a dlžôb.

Na záver jedna dobrá správa. Slováci úspory majú. Teda aspoň na tri mesiace. Vyplýva to z otázky, či by mali na prežitie a platenie účtov aj v prípade, že by ich príjmy markantne klesli.