Do roku 2006 by sa mali nízkopríjmovým skupinám čiastočne prilepšovať dôchodky
Pridajte názor4. 9. 2003 - Sociálny výbor parlamentu chce zmenami v návrhu zákona o sociálnom poistení zmierniť dopady nového spôsobu výpočtu budúcoročných dôchodkov na nízkopríjmové skupiny ľudí
Bratislava 4. septembra (TASR) - Sociálny výbor parlamentu chce zmenami v návrhu zákona o sociálnom poistení zmierniť dopady nového spôsobu výpočtu budúcoročných dôchodkov na nízkopríjmové skupiny ľudí.
Na dnešnom zasadnutí k spomínanému zákonu schválil pozmeňujúci návrh, ktorý by počas trojročného prechodného obdobia čiastočne prilepšoval penziu ľuďom so zárobkami pod 90 % priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve. Týmto poistencom, ktorí pôjdu do dôchodku v roku 2004 až 2006, by sa k ich reálnym dôchodkovým nárokom mala pripočítavať ešte istá postupne klesajúca kompenzácia.
Tým, ktorí počas svojho aktívneho života zarábali v priemere lepšie ako 1,25-násobok priemernej mzdy, by sa zasa ich zárobky určujúce výšku dôchodku, mali v spomínanom trojročnom období čiastočne redukovať. Pôvodný návrh ministerstva práce pritom rátal s tým, že plnú sumu dôchodku podľa svojich odvedených príspevkov by ľudia nedostali až do roku 2011.
Podporu poslancov Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci a bývanie získal aj pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na nové úlohy Sociálnej poisťovne a v roku 2004 by jej umožnil vytvoriť správny fond až do výšky 3,5 % všetkých príjmov. Konečný limit výdavkov poisťovne na jej prevádzku by však mal parlament schváliť až podľa možností štátneho rozpočtu, keďže navýšenie hornej hranice fondu oproti vládnemu zákonu o 0,5 % by predstavovalo záťaž asi 700 miliónov Sk. Na základe zmeny, iniciovanej poslankyňou za ANO Evou Černou, by sa pritom správny fond mal tvoriť aj z príspevkov poistencov na garančné poistenie.
S podporou poslancov sa naopak nestretli napríklad návrhy KDH, aby štát platil poistné za rodičov, starajúcich sa o dieťa až do šiestich rokov jeho veku a aby sa za každého potomka rodičovi znížila poistná sadzba na starobné poistenie o 0,5 %. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce Michala Horvátha by totiž ich dopad na štátny rozpočet predstavoval 1 miliardu Sk a na Sociálnu poisťovňu vo výške 1,5 miliardy Sk.
Hlasovanie o návrhu zákona ako celku výbor odložil, čím si chce ešte vytvoriť priestor na posúdenie jeho celkových dopadov na verejné financie.
