Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet

Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob možno vnímať ako "zmrazené", pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojových zámerov vlády SR. "Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ktorý dnes prerokovala a schválila vláda SR. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2013.

Tvorba a udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov patrí v súčasnosti v každej krajine nedisponujúcej dostatočnými vlastnými prírodnými rezervami ropy a/alebo rafinérskymi kapacitami medzi jednu z jej hlavných priorít. Neplnenie tejto povinnosti členskou krajinou EÚ sa považuje za porušenie prístupovej zmluvy k EÚ a môže jej byť na podnet Európskej komisie (EK) uložená sankcia. Úroveň núdzových rezerv členských krajín pravidelne monitoruje EK.

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov SR by mala mať formu akciovej spoločnosti a bude po založení ústredným subjektom správy zásob namiesto Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR. Mala by zabezpečovať obstarávanie, udržiavanie a obmieňanie ropy a ropných produktov pre tieto povinné subjekty za odplatu vypočítanú na základe oprávnených nákladov.

Agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v rozsahu eurosmernice, teda zodpovedajúcom 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Núdzové zásoby sa nebudú môcť použiť na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu. Spoločný podnik Transpetrolu, a. s., a SŠHR by mal v agentúre vlastniť 70 %, súkromné odvetvie 30 %.