Čína by chcela ruské plávajúce atómové elektrárne
Pridajte názor
25. 4. 2013 - Čínske koncerny ponúkli ruskej štátnej agentúre Rosatom spoločný podnik. Má ísť o stavbu a predaj plávajúcich jadrový elektrární založených na ruskej technológii. Zákazky pre Čínu by mohli spustiť sériovú výrobu unikátnych plávajúcich reaktorov. Otázkou zostáva, aký podiel na stavbe elektrární budú chcieť Číňania získať pre svoje podniky, ktoré vďaka voľným kapacitám dokážu ponúknuť dumpingové ceny.
Mobilné jadrové bloky navrhnuté pre ťažko dostupné oblasti severu Ruska by chceli Číňania využiť pre zásobovanie vrtných zariadení v oblastiach šelfovej ťažby ropy a plynu pri čínskom pobreží, píše český ekonomický server Patria. Podľa spoločnosti Rusatom Overseas, ktorá propaguje ruské jadrové technológie v zahraničí, by do navrhovaného spoločného podniku investovali obe strany a o príjmy aj vlastníctvo by sa delili. O akého konkrétneho záujemcu z Číny ide, médiá nezverejnili, rovnako ani predpokladaný objem investície.
Rusi zatiaľ majú prototyp plávajúceho jadrového bloku, plavidlo bez vlastného pohonu vybavené dvoma tlakovodnými reaktormi s celkovým výkonom 70 MW. Je to modifikovaná verzia reaktorov používaných v ponorkách a ľadoborcoch. Plavidlo dlhé 140 a široké 30 metrov má výtlak 21 000 ton. Projekt by mal slúžiť na zásobovanie odľahlých miest elektrinou a teplom. Hlavne tam, kde je buď náročné, alebo veľmi drahé vybudovať prenosovú sústavu, alebo položiť potrubie pre ropu či plyn. Celkovo asi dve tretiny ruského územia ležia pod trvale zamrznutou pôdou, kde je výstavba infraštruktúry nerentabilná. Do úvahy prichádzajú aj krajiny s nedostatkom pitnej vody, ktoré by s pomocou reaktorov dokázali odsoliť veľké množstvo morskej vody.
Životnosť reaktora by mala byť rozložená do troch dvanásťročných cyklov, celkovo teda 36 rokov. Výmena paliva by prebiehala každé štyri roky. Vyhorené palivo by sa skladovalo vo vnútornom priestore plavidla.
Prvý exemplár plavidla nesie názov Akademik Lomonosov a má zásobovať Čukotku. Po rokoch rôznych problémov sa dostavba lode dostala do rúk štátnej lodiarskej spoločnosti OSK, ktorá pre zadávateľa zákazky Rosenergoatom, vyčíslila konečnú výrobnú cenu na 20,6 mld. RUB (asi 0,5 mld. eur).
Lomonosov je referenčná jednotka na odskúšanie technológie. S rozbehnutím sériovej výroby by mala cena klesnúť o 30 % oproti prototypu. Najväčšiu vrásku ale robia Rosatomu starosti, ako zabezpečiť novému produktu dostatočne veľký odbyt, keďže v samotnom Rusku sa v návrhu počíta s piatimi až šiestimi exemplármi. Pre úspech je preto kľúčové získať záujem kupcov z Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky. Množstvo jednaní už prebehlo, no konkrétna zmluva sa ešte na stole neobjavila. Záujem čínskych podnikov je tak prvou lastovičkou.
Ak by sa plavidlá používali na zásobovanie čínskych šelfových ložísk, potrebný výkon by dosiahol až 1,5 GW, čo by znamenalo objednávky v počte niekoľko desiatok kusov. Stredobodom pozornosti zostáva otázka, akú časť plávajúcich elektrární budú vyrábať lodenice v Číne či Južnej Kórei. Diskutuje sa aj o možnosti, že v Rusku bude sústredená len produkcia reaktorov a ďalších kľúčových častí jadrového bloku.
Ako uviedol deník Kommersant, 60 % čínskych lodeníc nemá dostatočne zaplnené objednávkové knihy. Ich povesť nie je najlepšia, problémy majú nielen s dodržaním termínov, ale aj s kvalitou odvedenej práce. Šancu by z tohto dôvodu mohla dostať konkurencia v Južnej Kórei či Rusku. Lodenica v Baltzavode o sériovú výrobu plávajúcich reaktorov záujem nemá, prednosť majú lukratívnejšie zákazky na obrie ľadoborce, ktoré už získala a je predpoklad, že ich počet sa budúcnosti rozrastie.