Rozpočtová udržateľnosť sa zvýšila vďaka reforme dôchodkov

Slovensko si v minulom roku výrazne polepšilo v udržateľnosti verejných financií. Pomohli tomu predovšetkým zmeny prijaté v priebežnom dôchodkovom pilieri a taktiež zníženie deficitu medzi rokmi 2011 a 2012. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. "K tomu, aby dlh verejných financií v nasledujúcich 50 rokoch neprekročil horný limit definovaný v ústavnom zákone, by bolo potrebné trvale kombináciou príjmových a výdavkových opatrení zlepšiť saldo verejných financií o 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP)," konštatoval na pondelňajšej tlačovej konferencii šéf fiškálnej rady Ivan Šramko. Indikátor udržateľnosti verejných financií sa tak v porovnaní s rokom 2011 znížil o 2,7 % HDP.

Napriek tomu však podľa Šramka na ďalšie zlepšovanie udržateľnosti verejných financií bude potrebné prijímať dodatočné opatrenia. Tie vládny kabinet zatiaľ nedefinoval, ak by sa však podarilo dodržať strednodobé ciele stanovené v programe stability, hodnota ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti by sa znížila až k 0,6 % HDP, čím by sa verejné financie výrazne priblížili k stavu dlhodobej udržateľnosti. "Pre ďalšie zníženie ukazovateľa bude potrebné pokračovať v konsolidácii rozpočtu alebo uskutočniť štrukturálne zmeny v tých oblastiach výdavkov, ktoré sú citlivé na starnutie populácie," konštatoval Šramko s tým, že po reforme penzijného systému sú významné riziká koncentrované predovšetkým v zdravotníctve a v dlhodobej starostlivosti.

Rok 2012 tak bol najmä vďaka reforme prvého dôchodkového piliera relatívne dobrým rokom pre udržateľnosť verejných financií aj podľa člena fiškálnej rady Ľudovíta Ódora. Podobne pozitívne roky z tohto pohľadu však v blízkej budúcnosti zrejme očakávať nemožno. "Nie je samozrejme mysliteľné, že všetky tie veľké systémy sa menia každý rok," povedal.

Rozpočtová rada v aktuálnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií prvýkrát vyčíslila aj čisté bohatstvo štátu. Vzhľadom na dostupnosť dát zatiaľ rada zverejnila hodnotu čistého bohatstva za rok 2011 a vyčíslila ho na záporných 198,5 mld. eur, čo zodpovedá mínusu vo výške 287 % HDP. Za vysokým mínusom však podľa členov rady stoja predovšetkým implicitné záväzky, teda nekryté prísľuby v penzijnom systéme a v zdravotníctve v dôsledku očakávaného starnutia populácie. Dôležité tak bude podľa Ódora sledovať predovšetkým vývoj tohto indikátora v budúcich rokoch a či teda prijímané opatrenia prispievajú k znižovaniu alebo, naopak, k zvyšovaniu čistého bohatstva štátu.

Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.