Luxembursko hádže do ringu uterák, čo bude bankovým tajomstvom?
Diskusia 2
Foto:SITA
2. 5. 2013 - Kolaps cyperského bankového systému spustil lavínu v celej Európskej únii. Najväčšia pozornosť ohľadom bankového tajomstva sa sústredila na Luxembursko. Krajina od roku 2015 zavedie úsporné opatrenia a akceptuje smernici EÚ o zdaňovaní úspor. To znamená, že poskytne údaje o majiteľoch účtov do zahraničia. Pritom zdieľanie týchto údajov pred dvoma týždňami minister financií odmietol.
V poslednom čase sa stupňuje boj proti daňovým rajom, najmä pokiaľ ide Európsku úniu. V polovici marca sa Cyprus ocitol na pokraji kolapsu a EÚ sa kvôli prebujnenému bankovému sektoru nehodlala únijnými prostriedkami podieľať na záchrane krajiny. Na rad prišlo zdanenie vkladov. Podobný finančný model ako na Cypre má aj Luxembursko, obe krajiny boli obľúbenou destináciou zahraničných investorov pre svoj priaznivý právny systém a dodržiavanie bankového tajomstva. Luxembursko má veľkosť bankového sektora na úrovni troch tisíc miliárd eur, čo predstavuje 22 násobok HDP krajiny.
Únijné tlaky rástli, snaha bola dostať luxemburský finančný sektor lipnúci na bankovom tajomstve aspoň čiastočne do mantinelov EÚ, čo sa výmeny informácií týka. Vodou na mlyn Bruselu boli nedávno zverejnené zoznamy investorov v daňových rajoch. Niekoľko dní na to sa luxemburský minister financií pre istý nemecký denník vyjadril, že sú pripravení prehodnotiť požiadavky na bankové tajomstvo. Dokonca sa hovorilo o tom, že Luxembursko už od januára 2015 prevezme smernicu EÚ o úsporných opatreniach a teda aj o zdaňovaní úspor.
Smernica EÚ bola zavedená v roku 2003, jej cieľom je, aby pri vyplácaní úrokov do zahraničia (najmä pri bankových vkladoch, ale aj u niektorých dlhopisoch a podielových fondoch) získala potrebné informácie aj tá krajina, ktorej štátny príslušníci takéto úroky dostávajú. Niektoré krajiny si však počas rokovaní o prijatí smernice dokázali pre seba vybojovať nadštandardné podmienky, medzi ne patrí napríklad Belgicko, Luxembursko aj Rakúsko. V týchto krajinách dokážu zachovať potrebnú anonymitu osôb, ak majiteľ účtu zaplatí potrebnú daň, v súčasnosti vo výške 35 %. Belgicko sa výsady neposkytovať informácie vzdalo v roku 2010. Mimo systému tak zostáva len Luxembursko a Rakúsko. Podľa najnovších informácií sa Luxembursko pripojí k direktíve zhruba za jeden a pol roka, a umožní výmenu informácií o jednotlivých účtoch, ak je účet vedený zahraničným subjektom.

V polovici apríla sa zdalo, že Luxembursko sa dokáže obhájiť a požadované informácie zverejní len o individuálnych klientoch, zatiľ čo tí firemní zostanú v "bezpečí". Bohatí klienti v mnohých prípadoch využívajú na uchovanie anonymity firemné účty. No priaznivé daňové podmienky nakoniec pritiahli tisíce veľkých spoločnosti, ktoré sa rozhodli v tejto krajine usadiť. Minister financií Luc Frieden podľa Financial Times už zmenil rétoriku a hovorí o ochote rozšíriť rozsah poskytovaných informácií na základe dohody s USA a EÚ aj na firemné účty. Ešte je skoro na podrobnosti, luxemburská vláda zatiaľ len zvažuje možnosti. Jedno je ale isté, stupeň anonymity bude znížený.
Za jediný mesiac tak nastal veľký obrat. Luxembursko doteraz úspešne odmietalo ambície oslabiť bankové tajomstvo, teraz sa zdá, že vláda nechce, aby sa kvôli medzinárodnému tlaku z krajiny stal európsky outsider. Samozrejme, zmeny nemožno očakávať zo dňa na deň, ale dá sa povedať, že sa podarilo naštartovať proces na konci ktorého aspoň daňové orgány EÚ dokážu jasnejšie vnímať finančnú situáciu vlastných daňových poplatníkov. Výroky ministra Friedena naznačujú, že Luxembursko tieto kroky nerobí z vlastnej vôle, systém zdaňovania anonymných účtov považujú za omnoho efektívnejší, no ale v tejto chvíli veľmi na výber nemajú.