Kaník vylúčil, že kvôli prijatiu eura by sa dôchodková reforma neuskutočnila

Bratislava 5. septembra (TASR) - Pred pondelkovým rokovaním šéfov koaličných strán o dôchodkovej reforme minister práce Ľudovít Kaník vylúčil úvahy o jej prípadnom zastavení.

"S ministerstvom financií (MF) sme sa dohodli, že dôchodková reforma pôjde ďalej tak, ako je zakotvená v programovom vyhlásení vlády a načrtnutá v koncepcii, schválenej vládou," ubezpečil na dnešnom stretnutí s novinármi aj za účasti expertov Svetovej banky (SB).

S rezortom financií a NBS, ktoré sa obávajú možných fiškálnych dosahov reformy na plánované skoré zavedenie eura, ministerstvo podľa jeho slov diskutuje len o možnosti mierneho zníženia percentuálnej sadzby na osobné účty občanov pod navrhovaných 10 %. Prípadná redukcia odvodov, ktoré by si mali ľudia šetriť už na vlastné dôchodky, by ale nemala byť bezbrehá a môže ísť len do určitej miery, ktorú však minister zatiaľ nechcel špecifikovať. "Akonáhle by sme klesli pod istú kritickú hranicu, tak reforma by nepriniesla vyššie, ale naopak, nižšie dôchodky, čo je kontraproduktívne a pod takúto reformu by sme sa nemohli podpísať," zdôvodnil Kaník.

S MF sa tak rezort podľa jeho slov bude snažiť iba jemne doladiť parametre reformy tak, aby z oboch zložiek - Sociálnej poisťovne aj individuálnych účtov zabezpečila vyššiu úroveň dôchodkov a zároveň bola finančne udržateľná. Kaník pritom odmietol diskusie o tom, či je potrebné uprednostniť reformy alebo plánovaný vstup do Európskej menovej únie (EMÚ). "Aj prijatie eura má za cieľ vytvoriť pozitívne efekty pre ekonomiku. Ale je len jednou z reforiem, ktorá završuje tento proces a preteky tu nie sú namieste," vyjadril sa Kaník.

Práve obavy z toho, že transformačné náklady reformy ohrozia skorý vstup Slovenska do EMÚ pritom pred časom viedli Centrálnu banku k tomu, že Kaníkovmu ministerstvu ju odporučila spustiť v menšom rozsahu ako uvažuje. NBS totiž spochybnila prepočty ministerstva práce a upozornila, že dosah transformácie dôchodkového systému môže byť aj vyšší ako odhadovaných zhruba 1 % HDP ročne. Podľa vlastných prepočtov Centrálnej banky by mohli náklady na prekrytie výpadku príjmov priebežného dôchodkového systému po naštartovaní kapitalizačného piliera tak zvýšiť deficit verejných financií, že Slovensko nesplní maastrichtské kritérium trojpercentného schodku. Podľa guvernéra NBS Mariána Juska pritom nie je veľmi pravdepodobné, že orgány EÚ nám umožnia nezapočítavať výdavky spojené s prechodom na zmiešaný dôchodkový systém do celkového schodku verejných financií.

Experti SB, ktorí pôsobili v tíme na prípravu kapitalizačného piliera, na dnešnom brífingu znovu prezentovali prepočty dopadov reformy. Podľa nich by sa ňou vyvolané deficity v rokoch 2003 až 2030 mali pohybovať priemerne len okolo 0,3 % HDP a až v neskoršom období do roku 2050 sa zvyšujú na 1,9 %. "Ďalšími drobnými opatreniami v priebežnom dôchodkovom systéme okolo roku 2015 by sa však spomínaný deficit v rokoch 2016 až 2030 dal znížiť len na 0,3 % a do roku 2050 na 0,8 % HDP," navrhol expert SB na fiškálne dopady John Patrick Wiese. Navrhovaným opatrením by bola podľa Kaníka zmena mechanizmu každoročnej valorizácie dôchodkov, ktoré by už nerástli kombinovane podľa úrovne zvýšenia cien aj priemernej mzdy, ale len podľa inflácie.