V Lichtenštajnsku žiadajú banky pardon pre hriešnikov

„Ako malý štát nemôžeme reálne prehlásiť, že sa chceme úplne vyhnúť rozhovorom s EÚ o rozšírenej výmene informácií,“ povedal nemeckému denníku Handelsblatt lichtenštajnský premiér Adrian Hasler. „Sme pripravení rokovať,“ dodal.

Malé kniežatstvo ležiace medzi Rakúskom a Švajčiarskom, ktoré sa považuje za jeden z európskych daňových rajov, si ale kladie podmienky. Lichtenštajnsko požaduje, aby skôr uložené peniaze klientov miestnych bánk unikli postihu za daňové úniky. „Z nášho pohľadu je dôležitá otázka, ako môžeme našim zákazníkom vybudovať most k daňovej čestnosti,“ vysvetlil premiér.

Na rozdiel od nemeckého modelu zdanenia zahraničných bankových vkladov, ktorý ich zdaňuje rovnako ako peniaze v domácich bankách, sa chce Lichtenštajnsko spoľahnúť na úprimnosť svojich  bankových klientov. Ti, ktorí sa daňovým úradom priznajú k zahraničným kontám dobrovoľne, by mali získať výhodnejšiu sadzbu dane a vyhnúť sa akémukoľvek trestu.

Výmenou za zdieľanie údajov požaduje Lichtenštajnsko od EÚ aj uznanie právnych foriem spoločností vrátane takzvaných nadácií. Tie boli tŕňom v oku európskym politikom kvôli anonymite vlastníkov, túto výčitku už ale Vaduz odstránil.

Lichtenštajnsko zdôrazňuje, že pre úspešné zamedzenie daňových únikov musí rovnaký systém výmeny informácií o bankových klientoch fungovať nielen v Európe, ale na celom svete. „Pokiaľ by sa to týkalo iba EÚ, museli by sme sa obávať zníženia konkurencieschopnosti a odlivu kapitálu do iných častí sveta,“ uviedol Hasler. Rovnaký názor má aj Švajčiarsko.

Podľa unijného prezidenta Hermana van Rompuya prichádza EÚ kvôli daňovým únikom o bilión eur ročne. Na zdieľanie bankových údajov tlačí hlavne Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko, ktorí sa už dohodli na prehĺbení spolupráce v tejto oblasti.