Recesia v Eurozóna pokračuje, HDP s poklesom o 0,2 percenta
Pridajte názor
15. 5. 2013 - Ekonomika eurozóny začala tento rok poklesom o 0,2 percenta, čím naviazala na predchádzajúci vývoj a predĺžila recesiu na šesť kvartálov. To je v jej histórii zatiaľ najdlhšia séria. Pokles ekonomiky je miernejší než v 4Q minulého roka, kedy dosahovala 0,6 percenta.
Údaje nepotešili. Očakávalo sa, že vycúvanie z recesie bude rýchlejšie a HDP klesne len o 0,1 percenta. Nové čísla už búrlivú reakciu na trhu zrejme neprinesú. Behom dnešného dopoludnia sklamali vývojom svojej ekonomiky traja lídri eurozóny, horší výsledok za celý blok už asi ťažko prekvapí.
V Nemecku HDP rástlo len o 0,1 percenta, zatiaľ čo sa očakávalo 0,3 percenta. Mierny rast ekonomiky ťahala takmer výhradne spotreba domácností, ktorá sa pozviechala z poklesu z konce minulého roka. Investície do fixných aktív klesli a pokračovali tak vo vlaňajšom trende. Vplyv zahraničného obchodu bol neutrálny popri významnom poklese objemu dovozu i vývozu. Z veľkých krajín je Nemecko osamoteným ťahúňom. Aj jeho rast je veľmi slabý, ekonomika sa ozdravuje pomalšie než sa očakávalo. Sila nemeckého spotrebiteľského dopytu stačí len tak-tak kompenzovať ostatné zložky HDP. Začiatok roka síce vzbudzoval optimizmus, ten však následne opadol. Negatívne pôsobí aj záťaž v podobe periférie, ku ktorej sa stále viac pridáva Francúzsko. Pri slabom zahraničnom obchode a investičnej aktivite so stagnujúcou spotrebou domácností je vláda pod veľkým tlakom vzdať sa fiškálnej konsolidácie a týmto spôsobom pokles ekonomiky brzdiť. Tento trend sa v eurozóne šíri a slabá ekonomika ho naďalej posilňuje.
Francúzska ekonomika klesla o 0,2 percenta oproti očakávaniu -0,1 percenta. Tu sa prejavil negatívny efekt poklesu investícií o 0,9 percenta a vývozu o 0,5 percenta. Dovoz mierne rástol a to znamená negatívny príspevok k zmene HDP. Spotreba domácností mierne klesla, o 0,1 percenta. Naopak spotreba vlády stúpla o 0,3 percenta a drží tak tempo z predchádzajúceho štvrťroka. Pokles ekonomiky brzdila tiež zmena stavu zásob.
Taliansky HDP sa v prvom štvrťroku znížil o 0,5 percenta, keď bol konsenzus nastavený na -0,4 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom je pokles miernejší, talianska ekonomika sa ale zmenšuje bez prestávky už od tretieho kvartálu 2011.
Významnou brzdou zostává Španielsko s poklesom HDP o 0,5 percenta, o niečo lepšie na tom bolo Portugalsko s -0,3 percent, ktoré ale výrazne spadlo koncom minulého roka. HDP klesal aj v "severských" ekonomikách. Fínsko dosiahlo rovnakú úroveň ako Holandsko, -0,1 percenta, zatiaľ čo Rakúska ekonomika stagnovala. Estónsko, ktoré doposiaľ slušne rástlo, registruje zníženie HDP o jedno percento.
Naopak miernym rastom sa môže pochváliť Slovensku.Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2013 spomalila a medziročne zaznamenala nárast iba o 0,6 %. Vyplynulo to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad SR. Ide tak o najpomalšie tempo rastu od krízového roka 2009. Obdobne pomalé tempo rastu na úrovni 0,7 % bolo evidované v poslednom štvrťroku 2012.
Spomalenie tempa rastu HDP bolo v 1. štvrťroku 2013 viac - menej očakávané. Predzvesťou boli slabšie čísla zo strany priemyselných producentov, ktorí doplatili na oslabujúci sa dopyt zo zahraničia. Napriek tomu, že export aj import nerástli tak rýchlo ako vlani, pozitívne prvokvartálové saldo zahraničného obchodu prispelo podľa nášho názoru k rastu HDP kladne. „Príčinou rastu HDP bol preto aj v úvode roka predovšetkým zahraničný dopyt. Naopak, ruku k dielu zrejme nepridala a na raste HDP sa príliš nepodieľala domáca spotreba, ktorá bola aj naďalej ovplyvňovaná opatrným správaním spotrebiteľov v podmienkach vysokej nezamestnanosti,“ vysvetluje Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Aj napriek citeľnému spomaleniu v závere roka 2012 a následne aj v úvode roka 2013 sa však slovenská ekonomika nenachádza v recesii, ktorá už v minulom roku sužovala viac ako tretinu krajín EÚ. Dokonca aj eurozóna či únia evidovali vlani pokles HDP počas viacerých štvrťrokov za sebou.
„Predovšetkým prvá polovica roka 2013 bude ťažším obdobím pre slovenský priemysel aj celé hospodárstvo, nakoľko naša ekonomika bude ovplyvňovaná slabším dopytom spoza hraníc a zároveň aj slabšou domácou spotrebou,“ myslí si Sadovská. Určité zlepšenie situácie v ekonomike by mohlo byť evidované s blížiacim sa koncom roka 2013, respektíve v úvode roka 2014.
V medziročnom porovnaní klesla ekonomika eurozóny za 1Q o percento po poklese o 0,9 percenta v minulom kvartáli. EÚ ako celok na tom bola o niečo lepšie než eurozóna a to vďaka rastu Veľkej Británie a Poľska. HDP celej únie klesol medzikvartálne o 0,1 percenta, medziročne o 0,7 percenta.