„Zlatá horúčka“ na dne oceánov: OSN povolí ťažbu vzácnych kovov
Diskusia 1
20. 5. 2013 - OSN sa rozhodla povoliť ťažbu a zverejnila svoj prvý plán, ako z morského dna dostať horniny bohaté na vzácne kovy. Ťažiť budú môcť spoločnosti, ktoré požiadajú o licenciu. Tie sa začnú vydávať v roku 2016.
O preskúmanie potenciálnych nálezísk v morských hlbinách a následnej ťažbe sa hovorí už desiatky rokov, doteraz však k tomu nedošlo kvôli vysokým nákladom aj obavám z negatívneho vplyvu na podmorský život, informuje BBC.
Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA), inštitúcie OSN, ktorá striktne kontroluje všetky ťažobné aktivity, teraz ale vypracoval štúdiu, z ktorej vyplýva, že ťažba je možná, avšak za prísnych pravidiel. Morské dno skryté v hĺbkach okolo štyroch až šiestich kilometrov pod hladinou je významné predovšetkým pre svoje zásoby takzvaných mangánových konkrécií. Ide o malé kusy hornín svojim tvarom pripomínajúce zemiak. Obsahujú veľké množstvo kovov, predovšetkým železo a mangán, ale aj meď, kobalt, nikel a zlato.
Dohovor OSN o morskom dne považuje túto oblasť za "spoločné dedičstvo ľudstva". Do dnešnej doby sa ISA zaoberala len schvaľovaním ponúk na geologický prieskum morského dna, teraz ju ale čaká veľmi náročná úloha. Musí začať posudzovať možnosti skutočnej ťažby a tiež stanoviť, akým spôsobom sa budú rozdeľovať výnosy z vyťažených kovov.
Obrovský záujem o zásoby z morského dna je pochopiteľný. Napríklad v oblasti Clarion-Clipperton v subtropickej časti severného Pacifiku sa podľa odhadov nachádza až 27 miliárd ton mangánových konkrécií. Tie by mohli obsahovať sedem miliárd ton mangánu, 340 miliónov ton niklu, 290 miliónov ton medi a 78 miliónov ton kobaltu.
Medzinárodný úrad pre morské dno vo svojej štúdii stanovil, že prospech z ťažby v hlbinách oceánov by mali mať nielen ťažobné spoločnosti z vyspelých krajín, ale aj rozvojové štáty. Základným pravidlom je takisto ochrana životného prostredia, všetky operácie na dne oceánov sa preto budú detailne monitorovať.
Medzi odborníkmi vyvolal najnovší plán OSN búrlivú debatu. Napríklad britský biológ Paul Tyler ho skritizoval, pretože podľa neho by sa niektoré živočíšne druhy mohli ocitnúť v ohrození. "Keď zničíte určitú oblasť ťažbou, živočíchy, ktorí tam žijú, sa budú musieť skúsiť presunúť inam alebo jednoducho zahynú," uviedol Tyler.