Spor vlády s EÚ o daňových úľavách

Peter Višváder

Slovensku hrozí, že zaplatí firmám, ktorým sľúbilo daňové úľavy, odškodnenie vo výške 1 miliardy Sk. Stalo by sa tak vtedy, ak by sme neuspeli v rozhovoroch s Európskou úniou, ktorá daňové úľavy poskytované našou vládou hodnotí ako štátnu pomoc, a zrušili by sme túto formu investičných stimulov. Informovala o tom včera ministerka financií SR Brigita Schmögnerová. Podstata sporu spočíva v tom, že Európska komisia interpretuje všetky prípady poskytnutia daňových úľav, ktoré sa poskytujú formou daňových úverov podľa nariadenia vlády z roku 1998, ako štátnu pomoc. Podľa zástupcov SR však daňové úľavy v minulosti vznikli ako nástroj hospodárskej politiky vlády, ktorý podporuje prílev priamych zahraničných investícií. V súčasnosti je podľa slov Karola Zimmera, poradcu vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša, v parlamente aj vládny návrh zákona o investičných stimuloch a v zákonoch o daniach z príjmov sú stanovené podmienky, za akých má investor nárok na zníženie, resp. odpustenie daní. Podľa I. Mikloša sa Slovensko týmto krokom dostane na úroveň krajín V4.

ROZMYSLELI BY SI TO...

Ak by sa tieto výhody museli zrušiť, okrem už spomínanej hrozby odškodnenia by podľa B. Schmögnerovej hrozilo zastavenie vstupu ďalších zahraničných investícií na Slovensko. Týka sa to napríklad firmy Volkswagen, ktorej len v roku 1999 vláda odpustila na dani z príjmu 1,3 mld Sk. „Investori by určite prehodnotili svoje investičné plány a následne by sa znížil prílev investícií,“ uviedla B. Schmögnerová. Zatiaľ si podľa nej nárokovalo na daňové zvýhodnenie len šesť spoločností, medzi nimi aj U.S. Steel Košice. S jej postojom súhlasí aj ekonóm Pavol Kárász: „Jednoducho by išli inde“. Treba však vnímať aj ďalšie hlasy odborníkov, ktoré hovoria, že daňové úľavy nie sú vhodným nástrojom na prilákanie investorov. Vo svojej podstate majú selektívny charakter, a pritom nie sú rozhodujúce pri úvahách investora, do ktorej krajiny vloží svoje peniaze.

ČO LÁKA INVESTOROV

O tom rozhoduje stabilita prostredia (ekonomického aj politického), rovnosť podmienok pre účastníkov hospodárskej súťaže a ich transparentnosť. „Kroky vlády, ktorá chce týmto spôsobom prilákať čo najviac zahraničných investorov, sú pochopiteľné, aj keď ich možno charakterizovať ako nekoncepčnosť hospodárskej politiky vlády,“ hovorí P. Kárász. „Sú iba odrazom veľmi zlých výsledkov v príleve investícií v roku 2000. V roku 2001 sa výsledok zlepšil v absolútnych ukazovateľoch, ale významnú úlohu v nich zohrala privatizácia Slovenských telekomunikácií. Keby sme tent...

Celý článok si môžete prečítať tu.