Ďalší magický ťah investora Sorosa: Výpredaj zlata a pád ceny na dno

Na trhu so surovinami sa končí supercyklus. Tento rok by mohol byť rokom, v ktorom bude zvoniť umieračik, predpovedajú koniec zlatu odborníci. V tomto štvrťroku bude málo víťazov, väčšina priemyselných a drahých kovov pôjde s cenou dole. Už v polovici apríla sme boli svedkami extrémnej paniky na trhu so zlatom, v druhej polovici mesiaca sa zdalo, že sa nálada upokojila. Avšak pád sa nezastavil a zlato je stredobodom pozornosti aj v týchto dňoch.

Zatiaľ čo mnohí investori prepadli panike z možných strát až v apríli, niektorí sa snažili zbaviť sa zlata už skôr. Okrem iného tak urobil aj podnikateľ a miliardár George Soros. Investičný guru zredukoval svoje pozície vo fonde SPDR Gold Trust o 12 %. Podľa „najnovších informácií" mu zostalo iba 530 900 akcií. Sorosov pesimizmu voči zlatu nebol zjavný len v prvom štvrťroku tohto roka, ale už v posledných troch mesiacoch roka minulého. Akcie predal v čase od októbra do decembra 2012."Pán Soros je síce veľkým hráčom na trhoch, ale nemyslím si, že by jeho pozície zatriasli cenou zlata. Tá je pod tlakom celého spektra finančných inštitúcií, ktoré už viac ako pol roka postupne zatvárajú svoje ‘zlaté’ pozície. Tými najväčšími hráčmi na tomto trhu sú centrálne banky a to najmä v Európe," myslí si Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre Strednú Európu.

Opatrne so zlatom

Podľa Sorosa  zlato nie je bezpečné útočisko, no domnieva sa, že ďalšie nákupy zlata jeho pozíciu môžu podporiť. Ako povedal v rozhovore pre South China Morning Post, zlato už nie je pre investorov dokázateľne bezpečnou investíciou. "Väčšina investorov znižuje svoj podiel v zlate z dôvodu sklamania. Avšak, centrálne banky aj naďalej budú realizovať nákupy zlata a to sa pravdepodobne odrazí aj na jeho cene, nepredpokladám, že by naďalej klesala. Kým je kríza v dohľade, môžeme očakávať malé skoky. Cena zlata na dennej báze má značné výkyvy, nie je tu badať žiaden dlhodobý trend,“ uviedol Soros. Podľa riaditeľa Saxo Bank pre Strednú Európu majú teraz Centrálne banky s najvyššou kúpnou silou iné priority, najmä v oblasti uvoľňovania menovej politiky. "Ostatné centrálne banky z rozvojového sveta sú v posledných rokoch tými najväčšími nákupcami zlatých rezerv, ale stále hovoríme o relatívne nízkych objemoch,“ hovorí Piovarcsy.

George Soros v roku 2011, krátko pred tým ako zlato kulminovalo pred historickým maximom na 1900 dolárový kurz, nazval toto obdobie "konečnou bublinou". Od tej doby je zlato v konsolidácii a pohybuje sa na úrovni od medzi 1500 a 1800 dolármi. Vyjadrenia Georga Sorosa pozorne sleduje investičná verejnosť, jeho výroky v rozhovoroch často vyvolávajú pohyby trhoch. Podobne tomu bolo aj so zlatom. Nie len rodený Maďar reagoval včas na oslabenú pozíciu zlata, rovnako sa zachovali aj spoločnosti Northern Trust a BlackRock Inc. Obe znížili svoje pozície vo fonde SPDR Gold Trust o viac ako polovicu.

I keď zlato od začiatku roka nemá dobré výsledky, podľa World Gold Council je tu stále značný dopyt. Švajčiarsky investor Marc Faber, prezývaný aj Doktor Skaza, napriek všetkému tvrdí, že zlato treba kupovať. Z dlhodobého hľadiska pokladá jeho aktuálnu cenu za výbornú nákupnú príležitosť. Potenciál rastu zlata vidí napríklad aj Schroder Investment Management Group, ktorý neváhal a zadovážil si 2,1 milióna akcií, Farallon Capital Management LLC  600 tisíc a Omega Advisors Inc 90 tisíc akcií SPDR počas prvého kvartálu tohto roka.

Podľa prieskumu World Gold Council z prvých troch mesiacov roka, bol globálny záujem o zlato na úrovni 963 ton, čo je v prepočte 51 miliárd amerických dolárov. Ide o  13 percentný pokles oproti predchádzajúcemu roku.

Zlato je pod značným tlakom aj dnes. Po vzrušujúcom období skončilo obchodovanie so zlatom na medzinárodných komoditných burzách na pokraji záujmu. Analytici Goldman Sachs zlatu predpovedajú čierny scenár. Manažéri hedgeových fondov robia najväčšie stávky proti zlatu v histórii. Podľa nich by cena počas jedného roka mala spadnúť až na 1 100 USD za trojskú uncu, čo by zo súčasnej úrovne predstavovalo pád o takmer 20 %. V päťročnom období by podľa analytikov cena zlata mala spadnúť pod 1 000 USD za trojskú uncu.Tento scenár vývoja pripúšťa aj Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre Strednú Európu. „Dvadsaťpercentná cenová korekcia nie je pri drahých kovoch ničím výnimočná. Otázne je, či výkyvy budú aj smerom nahor a teda, čo sa stane keď dosiahne úroveň 1200 alebo 1100 $/u. Z dlhodobého hľadiska je stále zlato považované za vynikajúci nástroj na ochranu voči devalvácii meny a inflácii. Preto je cenu zlata potrebné vnímať  v širšom kontexte, a to vývoja menovej politiky centrálnych bánk a stavu globálnej ekonomiky z dlhodobejšieho horizontu,“ uviedol Piovarcsy.

Cena zlata kontinuálne padala niekoľko dní, išlo o najdlhšiu sériu poklesov za posledných 5 rokov. "Zlato čelí jednému sklamaniu za druhým," hovorí John Stephenson, manažér fondu spravujúceho aktíva v objeme 2,6 miliárd amerických dolárov. „Býčie nálady trvali 12 rokov, lenže strašiak ohľadom blížiaceho sa konca sveta, prestal fungovať," pokračuje Stephenson a dodáva, že všetky argumenty pre nákup vymizli.

Cena striebra už prelomila svoje posledne dosiahnuté minimum na 22 USD a blízko svojho aprílového minima sa teraz pohybuje aj cena zlata. Prerazenie tejto úrovne by znamenalo ďalšie prepady na trhu drahých kovov. Podľa analytikov budú prepady pokračovať v dlhodobejšom horizonte. Hlavný faktor, ktorý ťahal cenu hore, bola očakávaná inflácia. Tá ale spomaľuje, a tak nie je dôvod zlato držať.To je ale iba jeden z dôvodov prepadu ceny tohto drahého kovu."V súčasnom makroekonomickom vývoji najmä v USA, môžeme naozaj hovoriť o zrevitalizovaní hospodárstva a teda dočasnom ukončení krízy. Preto zlato prestalo priťahovať investorov hľadajúcich záchranu. Tí sa momentálne sústreďujú najmä na akciové trhy. Myslím si však, že ide len o dočasnú situáciu. Kríza, a to najmä v Európe, nie je ešte vôbec za nami. Práve naopak, je tu potenciál ešte silnejších korekcií, čo môže opäť raz vyzdvihnúť cenu zlata. Zároveň je ale pravdou, že dlhoročný býčí trend v komoditnom sektore sa javí momentálne ukončený,“ myslí si riaditeľ Saxo Bank pre Strednú Európu Karol Piovarcsy.



Prečo padá zlato

1. Zlepšenie hospodárskeho výhľadu

Vývoj ceny zlata je silne závislý na vývoji ekonomických ukazovateľov. Dopyt po zlate sa zvyšuje v čase hospodárskeho poklesu, zatiaľ čo vo fáze rastu stráca popularitu. Je vnímané za akési záchranné koleso v komunite investorov. Vývoj medzinárodného vnímania svetovej ekonomiky sa ukazuje v pozitívnom obraze, badateľné sú známky rastu, čo spôsobuje zníženie dopytu po zlate a tým pádom aj jeho cenu.  

2. Rastúca chuť na riziko

Chuť investorov podstúpiť riziko znamená, že tzv. bezpečné prostriedky presúvajú čoraz viac do rizikovejších aktív. Na základe očakávaní týkajúcich sa hospodárskeho rastu sa investori viac zameriavajú na rizikovejšie komodity a akcie na rozdiel od zlata.

3. Nedostatok fundamentov

Do hľadáčika investorov sa zlato dostáva v kontexte svetových centrálnych bánk a uvoľnenej menovej politiky. Medzera v rozpočte USA sa prejavila na cene drahého kovu počas ostatných mesiacov. Analytici si vysvetľujú ochladnutie voči zlatu čakaním na predčasný koniec uvoľnenej menovej politiky v USA. Federálny rezervný systém, ktorý plní v krajine úlohu centrálnej banky, má čoraz väčšie výhrady voči nalievaniu peňazí do obehu a chce najneskoršie do konca roka kohútiky zase zavrieť.

4. Prísnejšie opatrenia

Jeden z najväčších svetových výkupcov zlata je indický trh, kde obyvateľstvo nazhromaždilo značné množstvo tohto drahého kovu. Podľa niektorých odhadov je tu v zlate až 50 percent HDP. Problém spočíva v tom, že krajina svoj dopyt po zlate uspokojuje z 90 percent zo zahraničia, čím sa vytvára značný deficit bežnej platobnej bilancie. Pre vyriešenie tohto problému sa zákonodarcovia v Indii rozhodli dvihnúť dane z dovozu zlata z pôvodných štyroch na 6 percent. Spotrebnú daň tiež upravili smerom hore, z troch percent na päť. Tento krok podľa odborníkov dokáže vygenerovať 12 percentný pokles v ročnom dopyte, čo predstavovalo asi 800 ton v minulom roku. Klesajúci dopyt po zlate sa potom môže negatívne premietnuť do jeho ceny.

5. Klesajúci dopyt

Svetový dopyt po zlate v priebehu štvrtého štvrťroku klesol o 8,3 percenta na 424,7 ton. V medziročnom porovnaní ide o pokles na úrovni 9,8 percenta, v roku 2012 bol dopyt na hodnote 1534 ton.