Zlyhanie sociálneho štátu: V Štokholme už tretia noc násilností

Po miernom poklese počas roku 2008 švédska ekonomika prekonala USA a odvtedy dokonca aj Nemecko. Švédske banky, zruinované v roku 1993, sú dnes považované za hlavných regulátorov v EÚ a najsilnejšie na kontinente. Kríza však zdá sa, neobišla ani Švédsko.

Stovky ľudí už tretiu noc protestovali v Štokholme. Na chudobných imigrantských predmestiach zapaľovali autá a útočili na políciu. Hlavné mesto Švédska zažíva najhoršie nepokoje za niekoľko rokov. V noci na stredu demonštranti vo štvrti Jakobsberg zničili dve školy a zapálili miestne komunitné centrum. "Počas uplynulej noci sme zaznamenali tridsať zapálených áut," uviedol hovorca štokholmskej polície Kjell Lindgren. Polícia v noci na stredu zatkla osem ľudí, na rozdiel od predchádzajúcich dní nebol nikto zranený. Premiér Fredrik Reinfeldt vyzval na upokojenie situácie, jeho volanie ale zjavne mnoho demonštrantov neposlúchlo.

Nepokoje zrejme reagujú na streľbu na predmestí Husby, pri ktorej policajt zabil staršieho muža oháňajúceho sa mačetou. V Husby žije rôznorodá prisťahovalecká komunita Turkov, Libanončanov, Sýrčanov či Somálčanov. Miestni tvrdia, že príčiny protestov sú hlbšie. "Dôvod je veľmi prostý. Nezamestnanosť, bytová situáciu, pohŕdanie zo strany polície, "povedal agentúre Reuters Rouzbeh Djalaie, redaktor miestneho predmestského denníka Norra Sidan. Strážci poriadku vraj prisťahovalcov často bezdôvodne legitimujú, počas nepokojov niektorí policajti na demonštrantov pokrikovali "opice".

Protesty v severskej krajine vyvolali diskusiu o budúcnosti "švédskeho modelu" štedrého sociálneho štátu. Švédsko od 90. rokov systematicky obmedzuje úlohu štátu, čo vyvolalo najrýchlejší rast sociálnej nerovnosti zo všetkých krajín OECD. Kým priemerná životná úroveň je stále medzi najvyššími v Európe, vláde sa nedarí znížiť dlhodobú nezamestnanosť mladých a chudobu, ktorá sa týka hlavne prisťahovalcov.

Ľavicový bulvárny denník Aftonbladet tvrdí, že protesty dokazujú "gigantické zlyhanie" vládnej politiky, ktorá prispela k rastu giet na predmestiach. "Mnohým ľuďom na predmestiach sme nedokázali dať nádej na lepšiu budúcnosť," napísala v denníku Svenska Dagbladet Ann-Margrethe Livhová z opozičnej Ľavicovej strany.

Medzi voličmi je badať posilňujúce protiprisťahovalecké nálady. Protiimigrantská strana Švédski demokrati sa v poslednom predvolebnom prieskume vyšvihla na tretie miesto. Švédi budú nových poslancov a vládu voliť budúci rok.

Približne 15 percent obyvateľov Švédska sa narodilo v zahraničí. Nezamestnanosť medzi prisťahovalcami podľa OECD dosahuje 16 percent, medzi rodenými Švédmi len šesť percent. V rebríčku 44 vyspelých krajín OSN, porovnávajúcom absolútne počty žiadateľov o azyl, obsadilo Švédsko štvrtú pozíciu.