Nemecké pivovary sú proti bridliciam, boja sa o čistotu vody

Frakovanie je technika, kedy sa stlačenou kvapalinou vytvárajú nové pukliny v bridlicových horninách, čo umožňuje zvýšiť možnosti ťažby. Pri tomto hydraulickom štiepení sa hlboko pod zem vstrekuje zmes vody, piesku a chemikálií. Vláda kancelárky Angely Merkelovej pripravuje legislatívu, ktorá má frakovanie veľmi prísne regulovať. Ťažiari budú musieť k prihláškam o licencie povinne predkladať štúdie o vplyve projektov na životné prostredie. Vŕtanie v chránených zónach bude úplne zakázané.

Nemeckí pivovarníci však kabinetu napísali, že kým nebude riziko kontaminácie vody úplne vylúčené, nemal by byť návrh zákona prijatý. Podľa nich rad pivovarov čerpá vodu zo súkromných studní, a preto je pre istotu nutné počkaqť na viacero vedeckých štúdií.

V Nemecku, ktoré sa pýši viac ako 5000 druhmi piva, je kvalita moku „svätou“ záležitosťou. Prvý zákon o jeho výrobe, v ktorom sa presne vymedzujú povolené ingrediencie, bol prijatý v roku 1516 v bavorskom Ingolstadte. Rad pivovarov sa 500 rokov starého zákona, známeho ako Reinheitsgebot, drží dodnes a vstupné suroviny obmedzuje výhradne len na chmeľ, jačmeň, kvasnice a čistú vodu.

Diskusia o ťažbe bridlicového plynu sa odohráva na pozadí veľkých zmien v štruktúre nemeckej energetiky. Po havárii v japonskej Fukušime sa kancelárka Merkelová rozhodla urýchliť odklon od jadrovej energie a presunúť dôraz na obnoviteľné zdroje typu solárnych či veterných elektrární. Kvôli okamžitému odstaveniu niekoľkých reaktorov a vysokým cenám dovážaného zemného plynu sa ale najväčšie energetiky začali viac spoliehať na nie práve najčistejšie uhlie.

Napriek snahám o redukciu skleníkových plynov, nemecké emisie CO2 vlani vzrástli o 2 %. Svetová jadrová asociácia (WNA) odhaduje, že ak by Nemci ponechali v prevádzke osem jadrových reaktorov vypnutých po fukušimskej tragédii, emisie CO2 by medziročne klesli o 2 - 3 %. Namiesto toho sa v krajine vlani spálilo o 5,1 % viac špinavého lignitu.

Zelená iniciatíva má aj ďalšie vedľajšie účinky. Dotácie pre obnoviteľné zdroje energie, sčasti financované spotrebiteľmi, majú za následok nárast cien elektriny pre domácnosti aj priemysel. Podľa Kolínskeho inštitútu pre ekonomický výskum vzrástli najväčším podnikom náklady na elektrinu za posledných päť rokov o takmer 40 %. Tarifa pre priemyselných odberateľov je v Nemecku o 15 % vyššia  ako je priemer európskej dvadsaťsedmičky. "Dosiahli sme prah bolesti," tvrdí šéf Kolínskeho inštitútu Michael Hüther. Najnovšie údaje podľa neho ukazujú, že v energeticky náročných odvetviach už dochádza k obmedzovaniu investícií.