Odklon Európy od úspor je rétorický, škrtať sa musí aj naďalej
Pridajte názor
27. 5. 2013 - Pri sledovaní niektorých európskych predstaviteľov, najmä tých francúzskych, je možné si myslieť, že obdobie úsporných opatrení skončilo a eurozóna sa bude všetkými možnými prostriedkami snažiť podporiť hospodársky rast. V skutočnosti však k zmene došlo skôr v slovách ako v činoch.
Na malých iniciatívach zameraných proti vysokej nezamestnanosti mládeže, ktorá vytvára hrozbu takzvanej stratenej generácie, sa pracuje za zvuku hlučných politických fanfár. Európska centrálna banka skúma možnosti, ako uľahčiť menším podnikom prístup k úverom. Nemá však v úmysle napodobniť centrálne banky v USA, Británii a Japonsku a podporiť hospodársky rast masívnym tlačením nových peňazí.
Rétorika sa zmenila, v politike však žiadny radikálny obrat nenastal, píše agentúra Reuters. "Nie je to tak, že upúšťame od úsporných politík. Je to iba o tempe rozpočtových zmien a presunu k štrukturálnym reformám," uviedol analytik Carsten Brzeski zo spoločnosti ING. Dodal, že hlavným problémom európskej ekonomiky je nedostatočný dopyt, pre ktorú neexistuje žiadne jednoduché riešenie.
Silne zadlžené krajiny podľa niektorých európskych politikov a centrálnych bankárov budú musieť ešte niekoľko rokov obmedzovať verejné výdavky, hoci takéto kroky môžu byť politicky ťažké. "Hospodársky rast je kľúčom k ukončeniu krízy, na tom sa všetci zhodujeme," uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. "Upustenie od rozpočtovej konsolidácie nás však k tomuto cieľu nepriblíži," dodal.
Predseda Európskej komisie José Barroso minulý mesiac vyhlásil, že úsporné opatrenia, ktorými sa európske krajiny snažia bojovať s dlhovou krízou, už možno dosiahla svoje limity, pretože im hrozí strata politickej a sociálnej podpory.
"Hoci je táto politika (úsporných opatrení) v zásade správna, myslím si, že v mnohých smeroch dosiahla svojich limitov," povedal Barroso. "K tomu, aby bola politika úspešná, nestačí jej dôkladná príprava. Musí mať určitú minimálnu politickú a sociálnu podporu," dodal.
Barrosove slová niektoré médiá tlmočili ako koniec éry úsporných opatrení. Jeden z vysokých predstaviteľov EÚ však uviedol, že Barroso bol zle interpretovaný a že k úsporným opatreniam neexistuje žiadna alternatíva. "Predstava, že sa teraz začne míňať na dlh a že obdobie úspor skončilo, je mylná," vyhlásil. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dala jasne najavo, že úsporné opatrenia a hospodársky rast podľa jej názoru nestoja proti sebe a že rozpočtová konsolidácia musí pokračovať.
Niektoré udalosti v poslednej dobe však oslabili argumenty zástancov politiky drastických rozpočtových škrtov. Najprv hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Olivier Blanchard pripustil, že zníženie vládnych výdavkov by mohlo mať na ekonomiku výraznejší vplyv, než sa pôvodne predpokladalo. Potom bola objavená chyba v štúdii harvardských profesorov, ktorá často slúžila na ospravedlňovanie rozpočtových škrtov, pripomína agentúra Reuters.
Vlády v Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku, ktoré zaviedli úsporné opatrenia zahŕňajúce zníženie miezd a prepúšťanie zamestnancov vo verejnom sektore, stratili podporu voličov. Nové vlády teraz čelia protestom verejnosti, populistickým hnutiam odsudzujúcim úspory a prudkému poklesu dôvery obyvateľov v Európsku úniu.
Politici ako francúzsky prezident François Hollande a nový taliansky premiér Enrico Letta si z toho podľa všetkého zobrali nasledujúce ponaučenie: o rozpočtovú disciplínu je potrebné usilovať v tichosti, zatiaľ čo je nevyhnutné neustále hovoriť o podpore hospodárskeho rastu, píše agentúra Reuters.