Knižný rebríček v Portugalsku: Pornošláger porazil ekonomický traktát proti euru

Amaralova kniha sa stala v jeho rodnej krajine okamžite bestsellerom a  pomohla rozpútať debatu o pravých príčinách hospodárskych ťažkostí Portugalska. Sú nimi len nenávidené úsporné opatrenia, nutné pre čerpanie záchranných úverov, alebo je na vine aj zvieracia kazajka eura, ktorá nahráva severnému krídlu eurozóny na čele s Nemeckom? pýta sa český server patria.cz.

O téme, ktorej sa predtým rokovalo na univerzitných seminároch, sa teraz diskutuje na verejných prednáškach, politických mítingoch, v televíznych programoch alebo na stránkach novín. Ústredným bodom je otázka, či má Portugalsko ako člen eurozóny vôbec šancu na to, aby sa opäť postavilo na nohy.

Amaral v tom má jasno. "V rámci menovej únie s tak silnou menou nemáme nádej na rýchly rast. Našťastie už táto záležitosť prestala byť tabu a veľa sa o nej diskutuje u nás aj v zahraničí," vyhlásil šesťdesiatštyriročný profesor Technickej univerzity v Lisabone, ktorý predtým pracoval na ministerstve financií. Jeho kniha, podľa ktorej je jediným východiskom návrat k pôvodnej mene escudo, devalvácia a obnovenie konkurencieschopnosti exportu, vychádza už vo štvrtom vydaní. Predalo sa jej viac ako 7000 výtlačkov, čo je na ekonomický traktát na malom portugalskom trhu veľa.

Portugalsko do menovej únie vstúpilo v roku 1999 ako zakladajúci člen. Jeho zotrvanie pri spoločnej európskej meny podporuje väčšina miestnych politikov aj voličov, rovnako ako v ďalších krízou postihnutých krajinách typu Španielska, Írska či Grécka. Premiér Pedro Passos Coelho tvrdí, že odchod by bol pre desaťmiliónovou krajinu katastrofou, a trvá na tom, že v prípade neplnenia tvrdých úsporných opatrení, nariadených zvonku, bude z eurozóny jednoducho vyhodená. Podľa rok starého prieskumu si ponechanie eura želá 72 % Portugalcov.

Predlžovanie recesie, rast nezamestnanosti a slabé vyhliadky na zlepšenie ale už začínajú celospoločenský konsenzus nahlodávať. Krajina urobila všetko preto, aby získala 78 mld eur na záchranu ekonomiky a bánk. Rozpočtové škrty tvrdo zasiahli domáci dopyt, slabý alebo negatívny rast v okolitých krajinách podkopáva snahu o zvyšovanie exportu. Ekonomika by tento rok mala zaznamenať tretí rok recesie za sebou. Napriek očakávanému oživeniu, ktoré sa už malo dostaviť, zíva štátna pokladnica prázdnotou, pretože firmy ani množiace sa zástupy nezamestnaných príliš veľké dane neodvádza. Tohtoročný rozpočtový deficit by mal dosiahnuť 6,4 % HDP.

"Sme v štádiu, keď sa ukazuje, že napriek našim snahám sa politika úspor míňa účinkom. Ďalším krokom musí byť uvedomenie si, že euro pre nás jednoducho nie je vhodné," tvrdí Amaral. Myšlienka na krok do prázdna, ktorý by mohol znamenať znehodnotenie celoživotných úspor, však vo väčšine ľudí vyvoláva značné obavy. Podľa bývalého ministra financií Joao Salgueiro je škodlivé o odchode čo i  len hovoriť, pretože by to mohlo poškodiť povesť krajiny u zahraničných investorov.

Na Amaralovu stranu sa v poslednom čase postavili mnohé významné osobnosti. Výzvu na opustenie eurozóny celému južnému krídlu EÚ nedávno tlmočil predseda portugalského ústavného súdu Luís António Nascimento, podľa ktorého sa medzera medzi bohatými a chudobnými štátmi EÚ bude inak len zväčšovať.

Ďalšie smerovanie debaty bude závisieť od vývoja ekonomiky. Vláda trvá na tom, že budúci rok príde dlho očakávané oživenie. Rad ekonómov o tom pochybuje. V prípade pokračovania recesie bude potrebné zaviesť ďalšie škrty, aby krajina mohla splniť ciele záchranného programu. "Pre politikov by mohlo začať byť neúnosné stále len osekávať výdavky. Mohlo by sa tak vytvoriť ideálne prostredie pre zmenu názorov," domnieva sa Antonio Costra Pinto z University of Lisbon.