Šetrenie bez práce: Takto sa dnes žije na Cypre

"Predtým som fajčil dve škatuľky denne, teraz len jednu. Pijem len jedno pivo namiesto dvoch. Doteraz som chodil von 2-3 krát týždenne, dnes si vyjdem do baru alebo reštaurácie len raz za dva týždne. Musíme sa uskromniť, lebo nemám hotovosť," hovorí Yiannis, majiteľ jednej z reštaurácii na ostrove. Ako dodal, on ešte patrí k tým šťastnejším,  pretože sa cez svoju gastroprevádzku dostane k hotovosti jednoduchšie, hoci je pravda, že v porovnaní s vlaňajškom klesol počet turistov takmer o 30 percent.



Uplynuli dva mesiace potom, čo EÚ odklepla úver Cypru vo výške desať miliárd eur na výmenu za zdanenie bankových vkladov nad 100 tisíc eur, aby pomohla krajine predísť úpadku svojho  bankového systému. Rozhodnutie to bolo bezpochyby zložité, hlavne kvôli neustále sa meniacemu obsahu dohody. Nakoniec parlament schválil reštrukturalizáciu najväčšej banky, tú druhú najväčšiu nechal zavrieť ako toxickú. Po sérii úsporných opatrení, nielen čo sa týka medzinárodných finančných tokov, ale aj výberu hotovosti vám na ostrove ani dnes bankomat nevydá viac než 300 eur na deň.

"Uzavretie bánk vyvolalo šok. Predovšetkým preto, že nikto nevedel, či sa štát nepoloží," povedal pre maďarský portál hvg.hu študent Christos. Podľa neho šlo skôr o pocit neistoty než o paniku. "Bolo to trochu mätúce. Kedykoľvek ste zapli televíziu alebo otvorili noviny, vždy boli poskytované informácie iné. Nikto si nebol istý, čo sa presne deje. Nemohol ste vedieť, ktorou cestou sa svet vydal," dodal.

Zmeny plánov a šetrenie

Správanie sa Cyperčanov zodpovedá nastolenému stavu, je rozumné a prispôsobivé. Svoje výdavky prispôsobili napätej finančnej situácii, obmedzili sa v potrebách, ktoré si mohli dovoliť predtým. Théa sa chystala podnikať v oblasti sociálnych médií, ale v dôsledku krízy bola nútená svoj plán odložiť. Trochu je sklamaná, ale nevzdáva to. "Malými krokmi napredujem a trpezlivo vyčkávam," odkryla svoju stratégiu.

Kríza zvýšila nezamestnanosť mladých Cyperčanov na tridsať percent. Bez práce zostali aj ľudia pred dôchodkovým vekom. Rozvíjajúce sa recesia zasiahla krajinu omnoho rýchlejšie ako v Grécku. Ekonomika sa vlani prepadla o 2,4 percenta, tento rok sa očakáva 9 %. Nie sú pozitívne ani vyhliadky na budúci rok, podľa analytikov sa dá očakávať pokles na úrovni 3,9 percenta. Štyri týždne po prepuknutí krízy v bankovom sektore malo podľa prieskumu 68 percent Cyperčanov problémy zaplatiť účty. Sedemdesiat percent sa vyjadrilo, že to nebude inak ani v budúcom roku.

Trojka na vine nie je

Aj keď sa mnohí obávali, že podobne ako v Grécku, aj na Cypre prepukne euroskepticizmus a za vzniknutú situáciu budú obyvatelia obviňovať Trojku (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond), to nakoniec tak nie je. Aspoň podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky z konca apríla od spoločnosti Symmetron. V ankete sa 84 percent opýtaných vyjadrilo, že Trojku z ničoho neobviňuje, 64 percent bolo za okamžitý odchod z eurozóny. Z celkového počtu opýtaných 800 boli 68 percentami zo situácie obvinení bankári, 63 percentami politici a 48 percentami odborníci centrálnych bánk, ktorí nevedeli zabezpečiť, aby zadlžené grécke banky so sebou nestiahli aj národné hospodárstvo Cypru. Prieskum sa nezaoberal posúdením otázky prania špinavých peňazí. Aj keď sa ostrovná krajina na papieri zaviazala v súlade s pravidlami EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí, v skutočnosti sa ale presadzovanie týchto krokov v podstate minuli účinkom.

Verejný sektor sa drží lepšie

Christosovi  dvaja bratia sú medzi tými, ktorí v posledných mesiacoch dostali výpoveď. "Jeden môj brat pracoval v prestížnom hoteli, a druhý bol riaditeľom spoločnosti. Obaja skončili na ulici," povedal mladý muž z Nikózie, ktorý sa len nedávno dostal k práci na čiastočný úväzok. Je to typické, zvyčajne aj keď si prácu nájdete, vezmú vás namiesto plného, len na čiastočný úväzok. Viac zamestnávateľov sa snaží  vysporiadať s krízou tak, že svojich zamestnancov síce neprepustia, ale požadujú od nich, aby v rámci svojho pracovného času nejakú dobu pracovali bez nároku na mzdu.

Na zamestnancov vo verejnom sektore doľahla kríza v oveľa menšej miere. Platy učiteľov, sociálnych  pracovníkov či policajtov kríze odolávajú lepšie. Existujú oblasti, kde sú mzdy stále takmer trikrát vyššie než v súkromnom sektore. Polymnia je pedagogička zaoberajúca sa chudobnými a znevýhodnenými deťmi imigrantov. "Mám dobrý plat, takže som príznaky krízy na vlastnej koži príliš nepocítila. Skôr vnímam zmeny okolo seba," hovorí Polmynia, podľa ktorej ľudí znepokojuje najviac to, či dokážu zabezpečiť svojim deťom potrebné vzdelanie, či stravovanie.

Vzhľadom k nedostatku práce túžia mnohí emigrovať. "Spolu s niekoľkými mojimi priateľmi tiež uvažujeme, že sa odsťahujeme a začneme si hľadať prácu niekde inde. V Európe či Amerike, to je jedno," hovorí Polymnia. V Grécku už nastal exodus mladých, miera nezamestnanosti sa medzi nimi vyšplhala na takmer šesťdesiat percent. Z Cypru sa vo veľkom emigrovať ešte nezačalo, veľa záleží od toho, aký bude mať kríza v blízkej budúcnosti priebeh.

Koncert Cyprus Aid: Prineste jedlo!

Kríza viditeľne posilnila solidaritu. Väčšie firmy posielajú do škôl raňajky i obedy, nie je ojedinelé rozdávanie jedla na uliciach. V Nikózii a Limassole sa usporadúvajú charitatívne koncerty. Za celodenný program žiadajú od záujemcov, aby namiesto toho že si kúpia vstupenky, podporili podujatie darovaným jedlom. Takýchto akcií už prebehlo viacero, počet účastníkov sa odhaduje na niekoľko desiatok tisíc, pričom sa podarilo zhromaždiť veľké množstvo darov pre tých, čo sú na to  odkázaní. Théa si myslí, že kríza má aj dobrú stránku. Dokáže zjednotiť ľudí, ktorí sa snažia si navzájom pomáhať.

Polymnia na otázku o budúcnosti reaguje stroho, odvolávajúc sa na najväčšiu krízu v histórii Cypru, keď bola okupovaná jeho severná časť. "Ak sme prežili to, už prežijeme všetko," dodala.