Úsporné opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť Európy

IMD vo svojej správe o konkurencieschopnosti World Competitiveness Rankings uviedla, že úsporné opatrenia v Európe brzdia rast, zvyšujú sociálne napätie a vytvárajú nekonkurencieschopné ekonomiky.

Na čele poradia konkurencieschopnosti sa umiestnili USA, za ktorými nasledujú Švajčiarsko, Hongkong, Švédsko, Singapur a Nórsko. Prvú desiatku uzatvárajú Kanada na siedmom mieste, Spojené arabské emiráty ma ôsmom, deviate je Nemecko a desiaty Katar. Európske krajiny strácajú, nie však len posledný rok, ale posledných 16 rokov.

Šéf IMD World Competitiveness Center profesor Stephane Garelli si myslí, že správa bude mať vplyv na diskusiu o úsporných opatreniach. "Zatiaľ čo eurozóna zostáva zaseknutá, veľký návrat USA na čelo poradia konkurencieschopnosti a pozitívnejšie správy z Japonska opäť oživujú diskusiu o úsporách." Podľa Garelliho sú "štrukturálne reformy nevyhnuté, ale rast je predpokladom konkurencieschopnosti". Dodal, že prílišné úspory navyše narážajú na veľký odpor obyvateľstva.

Podľa Garelliho zlatými pravidlami pre konkurencieschopnosť sú "výroba, diverzifikácia, export, investície do infraštruktúry, vzdelanie, podpora malých a stredných podnikov, presadzovanie fiškálnej disciplíny a predovšetkým zachovanie sociálnej kohézie".

Podľa IMD sa rozdiely medzi európskymi ekonomikami prehlbujú. Zatiaľ čo Švajčiarsku, Švédsku, Nemecku a Nórsku sa mimoriadne darí, zvyšok Európy patrí medzi "porazených", medzi krajiny, ktoré od roku 1997 klesli o 5 alebo viac miest. Británia sa od roku 1997 prepadla z deviateho miesta na osemnáste, teda o 9 miest, a Francúzsko o šesť miest.

IMD varovala, že južné krajiny eurozóny, Taliansko, Grécko, Španielsko a Portugalsko nedostatočne diverzifikujú svoje ekonomiky a znižujú výdavky. Írsko a Island zasa potrebujú udržateľnú konkurencieschopnosť, nekontrolovaná rýchla expanzia môže totiž viesť ku ďalšej katastrofe.