Do cudziny by odišli pracovať až dve tretiny Slovákov, pätina dokonca natrvalo

Bratislava 10.septembra (TASR) - Až dve tretiny Slovákov majú záujem odísť pracovať do zahraničia aspoň na určitý čas. Pätine by pritom nerobilo problém odísť za prácou do zahraničia aj natrvalo a zostávajúcich 46 % by v zahraničí chcelo pracovať len nejaký čas. S prácou v zahraničí vyslovené neráta iba necelá tretina obyvateľstva.

Vyplýva to z prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR, ktorý bol zrealizovaný začiatkom predchádzajúceho mesiaca na vzorke celkovo 1 251 respondentov. Ľahšie sa pritom bude dať získať práca v cudzine hlavne po vstupe Slovenska do Európskej únie. Niektoré krajiny únie otvoria svoj pracovný trh ihneď a niektoré po prechodnom období. Hlavne najbližšie Nemecko a Rakúsko môžu svoje prechodné obdobia na uvoľnenie pohybu osôb natiahnuť až na maximálne 7 rokov.

Vo všeobecnosti by najradšej odišla za prácou do zahraničia, ale iba na určitý čas, najmä polovica ľudí so stredným vzdelaním s maturitou a takmer tri pätiny vysokoškolsky vzdelaných. Najvyšší záujem odísť zo Slovenska za prácou ale majú natrvalo ľudia len so základným vzdelaním.

Z regionálneho členenia aj napriek najnižšej nezamestnanosti majú najväčšie odhodlanie odísť do zahraničia ľudia z Bratislavského kraja, a to až 72 %. So 71 % nasleduje Banskobystrický a po 70 % je to u ľudí z Prešovského a Trenčianskeho kraja. Odísť zo Slovenska natrvalo nemajú záujem hlavne obyvatelia Košického kraja, a to aj pri jeho najvyššej nezamestnanosti. Z východu by do zahraničia neodišlo až 21,6 % ľudí.

O prácu v zahraničí natrvalo sa podľa prieskumu zaujímajú hlavne mladí vo veku od 18 do 24 rokov, ktorých by tam odišlo až 31 %. Väčší záujem o to majú aj občania maďarskej národnosti (27 %), ľudia so základným vzdelaním (26 %), nezamestnaní (25 %) a ostatní ekonomicky neaktívni občania (32 %). Z regionálneho pohľadu by natrvalo odišli za prácou do cudziny predovšetkým ľudia z veľkých miest nad 100 tisíc obyvateľov (30 %). Z krajov by to boli hlavne ľudia z Bratislavského (32 %) a Trnavského kraja (25 %).

Medzi respondentmi, ktorí by za prácou do zahraničia odišli iba na určitý čas, vynikali najmä muži a opäť mladí od 18 do 24 rokov, pretože v oboch týchto skupinách to privítalo až 52 % populácie. Nad 50-% záujmom sa nachádzajú aj stredoškolsky vzdelaní ľudia s maturitou, vysokoškolsky vzdelaní a tiež kvalifikovaní robotníci a ekonomicky neaktívni ľudia. Z regionálneho hľadiska má o prácu v cudzine len na určitý čas záujem až polovica opýtaných v sídlach od 10 do 50 tisíc obyvateľov a vysoký záujem má aj 54 % ľudí v Trenčianskom kraji a rovnako po 53 % obyvateľov Prešovského a Košického kraja.

Nezáujem o prácu v zahraničí bol zasa zistený prevažne u žien, z ktorých o tom neuvažovalo až 37 %. Ešte výraznejší nezáujem bol u starších vekových kategórií nad 40 rokov. Väčší nezáujem v rozmedzí od 36 do 44 % vyjadrovali aj ľudia so základným vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity, nekvalifikovaní robotníci a nezamestnaní. Za pracou do zahraničia by neodišlo aj až 36 % ľudí z malých sídiel od 2 do 10 tisíc obyvateľov a vo zvýšenej miere sa o cudzinu nezaujíma ani 39 % ľudí z Trnavského, 37 % z Trenčianskeho a 36 % zo Žilinského kraja.