Koľko stojí veľká voda: Záplavy môžu zoškrtať rozpočet

Vláda má rezervu na krízové situácie zahrnutú v rozpočte, v prípade žeby ju musela použiť, nemala by presiahnuť 11 miliónov eur. Inak by sa zaťažil deficit nad úroveň schváleného. Ale vláda si vyšší deficit ani dlh dovoliť nemôže, keďže sa zaviazala tento rok znížiť verejný deficit z vlaňajších 4,3 % na 2,9 %. Škrtať by sa tak muselo inde. Premiér v tom problém nevidí. „Pokiaľ vzniknú škody na cestných komunikáciách, vláda zasadne a rovnako ako to bolo aj v iných prípadoch rozhodne o pridelení finančných prostriedkoch, hoci viete, že finančná situácia je tak napätá, nielen na Slovensku ale v celej Európe, že to bude komplikované,“ vyjadril sa nedávno Robert Fico.

Pre porovnanie v roku 2010  spôsobili povodne škody na Slovensku vo výške až 700 miliónov eur. Poisťovne vyplatili 80 až 100 miliónov eur. Krytie týchto obrovských škôd zostáva na pleciach vlastníka majetku, ktorý by sa nemal spoliehať na štátnu pomoc, tá býva často nedostatočná a limitovaná veľkosťou verejných zdrojov.

V roku 2010 vyčlenila vláda Ivety Radičovej na mimoriadnu povodňovú situáciu z rozpočtu až 113 miliónov eur, čo predstavovalo 0,2 percenta hrubého domáceho produktu. Svetlým príkladom bola pomoc od Úradu vlády, ktorý ako kompenzáciu škôd po povodniach vyplatil občanom niečo menej ako 3 milióny eur.



Očakávaná kulminácia Dunaja v Bratislave by mohla prelomiť doterajšie povodňové rekordy. Podľa informácií zo Slovenského hydrometeorologického ústavu by najvyššia hladina, v centre Bratislavy vo štvrtok 6. júna podvečer mohla dosiahnuť úroveň 980 až 1 020 cm. Doteraz najvyšší Dunaj namerali v Bratislave v pri veľkej povodni v roku 2002, kedy 16. augusta dosiahol výšku 991 cm a prietok vody bol 10 370 metrov kubických za sekundu. Po povodni v roku 2002 však v rokoch 2005 až 2010 vybudovali za takmer 33 miliónov eur v Bratislave protipovodňový systém, 85 percent nákladov šlo z európskych zdrojov.

Na Slovensku je zatiaľ predčasné hovoriť o škodách. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy odhaduje priame škody na majetku spôsobené povodňovou situáciou na Dunaji na pol milióna eur a škody na ušlom zisku na približne 1,5 milióna eur.

V susednom Česku už voda klesá, škody presiahnu podľa odhadov 270 miliónov. Poisťovne v Česku v súvislosti s veľkou vodou evidujú takmer 10 000 nahlásených poistných udalostí. Podľa predbežného odhadu ale  počet škôd narastie na 96 000 za celkom 291 miliónov eur. Ľudia a firmy, ktorých sa dotkli tohtoročné záplavy v Česku, nebudú musieť vôbec alebo z časti platiť daň z príjmu. O rozhodnutí daň odpustiť informoval minister financií Miroslav Kalousek. Na detailoch teraz pracuje ministerstvo financií.