Maďarsko ide vlastnou cestou, ale kam?

Maďarsku sa čosi nedarí, píše vo svojom komentári Andrea Lauren pre český portál patria. Za minulý rok klesla maďarská ekonomika o 1,7 percenta, čo by síce nebolo tak veľa, obzvlášť keď za 1. štvrťrok tohto roka HDP mierne vzrástlo, kurz forintu sa ale nachádza na minime za posledných 15 rokov a ratingová agentúra Standard & Poor 'teraz hodnotí schopnosť krajiny splácať záväzky špekulatívnym ratingom BB, od marca dokonca s negatívnym výhľadom. Vo svojom komentári agentúra dokonca napísala, že posledná "zmena výhľadu odráža jej názor, že predvídateľnosť a dôveryhodnosť rámca maďarskej politiky sa naďalej znižuje".

Orbán sa so štátnym dlhom vysporiadal spôsobom v Európe bezprecedentným, teda znárodnením súkromných úspor v penzijných fondoch II. piliera. Maďarská vláda dala svojmu národu ultimátum: buď prevediete do konca januára 2011 svoje súkromné ​​úspory v privátnych penzijných fondoch späť do štátneho fondu, alebo stratíte zhruba 70 percent budúceho dôchodku. Výsledkom je faktický koniec dôchodkovej reformy, začatej v roku 1998. Vláda tým ovládla tri bilióny forintov (cca desať miliárd eur) súkromných úspor od troch miliónov sporiteľov. A o rovnakú sumu znížila štátny dlh.

Premiér Orbán sa pri tom nezastavil. Od začiatku svojho volebného obdobia už nechal schváliť zhruba 600 nových zákonov, ktoré okrem iného, ​​v čisto populistickom geste, zmrazili ceny energií pre domácnosti pod úroveň nákladov, zaviedol mimoriadne dane pre banky a "krízovú daň", ktorú museli zaplatiť telekomunikačné, energetické a maloobchodné spoločnosti, teda sektory, v ktorých sú silnými hráčmi zahraničné firmy. Ďalej výrazne obmedzil právomoci predtým nezávislých inštitúcií a do kľúčových pozícií nielen v štátnej správe, ale aj v súdnictve, polícii, vzdelaní a médiách dosadil svojich kandidátov. Situáciu s veľkou nevôľou sleduje tak Európska únia, ako aj USA, ktorí opakovane vyjadrujú svoje obavy z autokratického spôsobu riadenia krajiny, obzvlášť v kontexte plného členstva v EÚ.

V marci tohto roka Orbán, napriek veľkému medzinárodnému odporu, presadil novú Ústavu, ktorá výrazne zvyšuje právomoci ministerského predsedu, oslabuje ústavný súd a nezávislosť súdnictva, ale aj slobodu prejavu. Rétorika z najvyšších vládnych kruhov hovorí o konšpirácii voči Maďarsku, ktoré odmietlo nútenú liberalizáciu a príliš drakonické úsporné opatrenia požadované zo strany Medzinárodného menového fondu, a chce sa vydať vlastnou cestou. Na Maďarsko sa na to zniesla kritika tak silná, že minulý týždeň vláda nakoniec ustúpila a rozhodla, že časť kritizovaného štvrtého ústavného dodatku vyškrtne. Podľa ministra zahraničia Jánosa Martonyiho to bude pasáž o mimoriadnej dani v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ a sporné časti o štátnom dohľade nad súdnictvom.

Koncom marca znárodňovacie úsilie premiéra Orbana prudko akcelerovalo, keď fakticky donútil nemecký energetický gigant E.ON, aby predal svoje maďarské dcérskej spoločnosti E.ON Földgáz Trade a E.ON Földgáz Storage, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s plynom a jeho skladovaním, maďarskej štátnej elektrárenskej spoločnosti MVM. MVM, mizerne riadená štátna firma, z ktorej sa teraz rýchlo stáva energetický konglomerát, má zaplatiť kúpnu cenu 870 miliónov eur. To by sa mohlo zdať pekné pre E.ON (tiež nemuseli dostať nič, všakže), keby človek nevedel, že v roku 2005, keď E.ON obe firmy kupoval od inej, so štátom úzko spätej firmy, ktorá sa však tvári ako úplne privátna (hovorím tu samozrejme o MOL), mal E.ON Földgáz Trade a E.ON Földgáz Storage odhadovanú hodnotu vyše 2 miliardy eur. Ani tak nie je však úplne jasné, z čoho MVM kúpnu cenu zaplatí. Zrejme z navýšenia štátneho dlhu, čo je trochu cyklické.

Európska únia zatiaľ pravidelne, niekedy až s týždennou frekvenciou, vyjadruje svoje 'znepokojenie' nad vývojom v Maďarsku. Vzhľadom k tomu, že krajina je už deväť rokov plnoprávnym členom únie, nie je samozrejme možné Maďarov strašiť neprijatím alebo odložením členstva, čo je, alebo bola metóda používaná veľmi frekventovane voči obzvlášť vzdorujúcim Srbom. EÚ sa ale tiež skoro iste neodváži použiť takzvané nukleárne možnosti vo svojom repertoári, a teda pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v rámci Únie. Vzhľadom k nárastu preferencií nacionalistickej strany Jobbik, ktorá má od posledných volieb hlasy 18 % voličov, by sa takéto riešenie mohlo ľahko stať  kontraproduktívnym.

Maďari, zdá sa, sú so znížením cien energií natoľko spokojní, že všetko ostatné je im ukradnuté. Podľa posledných predvolebných výskumov by mal Fidesz vyhrať aj budúce voľby, plánované na jar 2014.

Investori medzitým zvolili jedinú možnú cestu, ktorá im v takýchto prípadoch napadá - smerom k dverám. Priame kapitálové investície do Maďarska poklesli na minimum za posledných desať rokov a, ako sa nedávno vyjadril jeden môj bývalý kolega, investičný bankár v Londýne, ktorý má na starosti okrem iného aj Maďarsko: „všetko je tu na predaj, ale kupujúci je len jeden – štáť“.