Ako si žije čínska rodina zo strednej triedy: Dve autá, gazdiná a dovolenky v Japonsku

Matka Li Na pracuje ako účtovníčka v reštaurácii pekinskej zoologickej záhrady, otec Čch'Šu-po v štátnej investičnej spoločnosti. Príjmy manželského páru sa prudko zvýšili, keď pred 20 rokmi prišli do Pekingu z provincie Šan-tung na východe krajiny. Vtedy Li musela jazdiť za manželom na jeho pracovisko niekoľko hodín na bicykli zo spoločnej ubytovne, kde bývala. Dnes jazdí do práce autom americkej výroby a manželia sa s dcérou vydávajú na dovolenku do Japonska, Južnej Kórey alebo do Spojených štátov.

Rovnaký vzostup životnej úrovne zažili desiatky miliónov Číňanov. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už desať percent z 1,35 miliardy Číňanov patrí k strednej triede. V roku 2020 by ich malo byť už 40 percent, teda asi 560 miliónov.

Avšak podobne ako ich chudobnejší spoluobčania sú znepokojení znečistením životného prostredia, kvalitou potravín a vzdelávacím systémom. To všetko sú problémy, ktoré stoja pred novými čínskymi vodcami. Tí sľúbili, že model rastu za každú cenu, aký bol v posledných 30 rokoch aplikovaný, zreformujú.

Li Na a Čch'Šu-po si vždy stanovujú nejaký cieľ, ktorým sa má ich život skvalitniť. "Vždy máme nejaký plán. Tento rok chcem napríklad fotoaparát a manžel mi pomôže tento sen uskutočniť," vysvetľuje Li.

Získanie päťizbového bytu bolo pre manželský pár zatiaľ to najťažšie. "Bojovali sme polovicu života, aby sme si ho mohli kúpiť," zdôrazňuje Li  pri nedeľných raňajkách, ktoré  vôbec nie sú čínske: vyprážané vajcia so šunkou. Jedenásťročná Nancy sa povaľuje na obrovskom zamatovej pohovke pred veľkou plochou obrazovkou televízora Sony a mazná sa s huňatým psíkom.   



Vzdelávanie ich jediného dieťaťa je na prvom mieste, prehlasuje Li. Zvonenie jej iPhonu upozorňuje na prvú rannú lekciu, ktorá na dcérku čaká. Li ju odvezie vo svojom chevrolete do Paláca mládeže v štvrti Chaj-tien, pochádzajúceho z epochy maoizmu, kde sú kurzy určené na stimuláciu tvorivých schopností detí.

Nancy má cez víkendy kurzy kaligrafie a bedmintonu so súkromným trénerom. Vlani ukončila hodiny klavíra a začala sa učiť hrať na okaríne. Mimo tieto kurzy a školské povinnosti má Nancy každý víkend voľné len tri až štyri hodiny. To je nevyhnutná podmienka k úspechu vo veľmi elitársky vzdelávacom systéme. Prijatie na niektorú z najlepších škôl však nezávisí len na známkach. Niekedy je treba "podstrčiť obálku". "Niektorí rodičia musia pracovať viac, aby mohli dať všimné, ani potom ale nie je nič isté, úspech závisí aj na tom, aké máte styky," hovorí Li.

Ďalšie starosťou je znečistenie ovzdušia, ktoré je v Pekingu značné. Nancy ukazuje na ochrannú rúšku v aute a vysvetľuje: "Mamka mi to dáva vždy v januári a vo februári, kedy je vzduch najhorší". Prachové častice PM 2,5, ktoré prenikajú hlboko do dýchacieho ústrojenstva, prekročili tento rok v zime v Pekingu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stanovený prah koncentrácie viac ako dvadsaťkrát.

Na poludnie rodina obeduje v reštaurácii jedného reťazca. Dáva si dusené bravčové a tofu s červenými fazuľkami. Kvôli škandálom s potravinami, ktoré Čínou pravidelne otriasajú, ale na jedlo do reštaurácie chodia len zriedka. "Snažím sa, aby dcéra jedla mimo domova čo najmenej," prehlasuje Li.

Rodina vďaka desaťročiam silného hospodárskeho rastu veľa získala, ale jej očakávania od nových vodcov, ktorí nastúpili k moci v novembri, sa až doteraz nenaplnilo. "Obyčajní ľudia strácajú vo vládu dôveru kvôli problémom, ktoré sa už príliš dlho hromadia," hovorí Li. "Prioritou vlády by skôr než ďalší rast ekonomiky mala byť starostlivosť a kvalita života, aby sme nemuseli jesť odpadový, recyklovaný olej z reštaurácií alebo sa znepokojovať kvalitou mlieka," zdôrazňuje.