Koľko stojí odstavenie jadra: Náklady sa šplhajú do miliárd dolárov

Ako píše portál patria.cz, v Európe budú mať najviac starostí s ďalším osudom odstavených kapacít nemeckej energetiky E.ON a RWE, ktorých materská vláda po japonskom nešťastí ohlásila plošný odklon od jadra. Počas nasledujúcich dvoch dekád sa budú musieť postarať o bezpečné rozobratie či zakonzervovanie 12 reaktorov, z ktorých niektoré ešte bežia. Druhým centrom odstavovanie bude Japonsko, ktorého súčasná vláda síce chce časť z takmer 50 odstavených reaktorov znovu spustiť, ale experti odhadujú, že väčšina zostane ešte dlho mimo prevádzky, čo zvyšuje šance, že pracovať už nezačnú.

Nemecko spolu s Japonskom sa na dvadsiatke blokov odstavených po Fukušime podieľa 12 jednotkami. Ďalšie štyri reaktory čaká rovnaký osud v krátkom časovom rozpätí niekoľkých mesiacov v Spojených štátoch, kde jadrovú energetiku likviduje lacný bridlicový plyn. Jeden reaktor, ktorého modernizácia a ďalšia prevádzka by sa v porovnaní s alternatívami nevyplatila, bol vypnutý v Kanade.

Rozsah odstávok len mierne zaostáva za obdobím rokov 1990-1992, kedy po černobyľskej havárii prevádzku ukončilo 23 reaktorov. Väčšina z nich sa nachádza v rôznej fáze procesu demontáže, naplánovanej na desiatky rokov. Jadrovú energetiku, ktorú trápi predražovanie stavieb nových jednotiek, teraz čaká náročný test, počas ktorého sa ukáže časová a finančná náročnosť vyraďovania z prevádzky a pripravenosť energetik niesť riziká s tým spojené.

Dôvodom pre pochybnosti o vierohodnosti existujúcich prognóz môže byť napríklad príbeh komplexu siedmich odstavených reaktorov a závodu na spracovanie vyhoreného paliva v britskom Sellafielde pri brehoch Írskeho mora. Vláda v Londýne nedávno zdvojnásobila odhad nákladov na práce vo Sellafielde, ktoré by mali trvať sto rokov, na viac než 100 mld USD. "Na trhu koluje veľa špekulácií ohľadom nákladov týchto projektov, avšak presnejšie odhady môžu poskytnúť iba elektrárenské spoločnosti," tvrdí Sascha Gentes z Technologického inštitútu v Karlsruhe. Základným pravidlom vyraďovania reaktorov je, že čím dlhšie proces trvá, tým je nákladnejší.

Ak by sa Japonsko rozhodlo odstaviť všetky svoje reaktory, 10 tamojších energetik by na to muselo vyhradiť 47 mld USD, uvádza sa vo vyhlásení niekoľkých japonských poslancov, ktorí sa odvolávajú na údaje ministerstva obchodu. "Uzatváranie reaktorov, ktoré boli dlhé roky v prevádzke, je neznáma oblasť.  Je veľmi ťažké spočítať náklady a časový harmonogram týchto projektov," tvrdí Daniel Seidenspinner z konzultantskej firmy B. Metzler Seel Sohn & Co. Odstávky podľa neho môžu byť pre utility dodatočným rizikom.

Nemecké energetiky odhadujú, že na jeden reaktor budú musieť vyčleniť 750-1000 mil. eur. Otázky agentúry Bloomberg na náklady už začatých prác zodpovedať nechcú. Pri už 20 odstavených reaktoroch by sa celkové náklady na ich poprevádzkové zabezpečenia mohli dostať na 26 mld USD. Nemeckí energetici sú na to pripravení, podľa ich súvah si na vyraďovanie jedného reaktora v priemere rezervujú 1,6 mld. eur. E.ON, jednotka na trhu, si na osem jednotiek a sklad jadrového paliva vyčlenila 14 miliárd eur, pričom uvedenú sumu považuje za "absolútne adekvátnu a dostatočnú".

Francúzska EDF, ktorá prevádzkuje najviac jadrových elektrární na svete, zatiaľ na odstávky a ďalšie práce odložila 12,6 mld eur, pričom celkový účet odhaduje na 23 mld. Plány EDF počítajú s kompletnou demontážou reaktorov, tak aby mohli byť pozemky pod nimi znovu využité.

V Spojených štátoch sa náklady na vyradenie a rozobratie reaktorov pohybujú nižšie, aspoň papierovo. Podľa tamojšieho regulátora (NRC) je to v rozpätí medzi 280 a 612 mil. USD na jednotku. Správa vládneho úradu pre audit z minulého roka však tieto odhady kritizuje s tým, že sú postavené na 30 rokov starých údajoch. Skutočné výdavky sa vraj pohybujú oveľa vyššie. Elektráreň Crystal River spoločnosti Duke Energy by si podľa NRC po odstavení mala vyžiadať investíciu 753 mil USD.

Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) je po celom svete registrovaných 145 permanentne odstavených komerčných alebo výskumných reaktorov. Iba 16 z nich bolo rozobraných, na ďalších 50 demontáž prebieha, 60 ich je v stave "bezpečného uzavretia", čo znamená, že palivové tyče boli z reaktorov vytiahnuté a bazény s vyhoreným palivom vypustené. Tri reaktory sú opatrené ochranným sarkofágom, pričom rádioaktívny materiál je uzavretý v betónom obložených či inak chránených priestoroch. Po vypnutí reaktora musia energetici čakať okolo 5 rokov, než sa vyhorené palivo dostatočne schladí a môže sa začať demontáž v priestoroch zasiahnutých zvýšenou rádioaktivitou.