Ekonómovia teoretizujú: Ak ste stratili prácu, predajte svoj byt!

Vysoká miera nezamestnanosti je rovnako problematická v Európe ako aj v Spojených štátoch amerických, preto je už dlhodobo predmetom záujmu ekonómov. Čoraz viac teoretických modelov nachádza vysvetlenie nepriaznivého stavu a zároveň ponúka aj potrebný návod ako naštartovať trh práce.

Andrew J. Oswald a David G. Blanchflower, labouristický trhový ekonóm a člen menovej komisie britskej centrálnej banky (BOE), prišli s analýzou, že existuje silná korelácia medzi vlastníctvom nehnuteľností a úrovňou nezamestnanosti. Ilustrujú to na extrémnom porovnaní Švajčiarska so Španielskom, kde v prvom prípade je pomer rezidenčných nehnuteľností vo vlastníctve obyvateľstva a medzi nezamestnanosťou 30:3, v druhom prípade je 80:25. Ide však len o jednoduché štatistické porovnanie z ktorého sa nedá vyvodiť kauzálny vzťah.

Oswald a jeho kolegovia preto preskúmali pomocou presnejších ekonomických metód americký trh. Výsledok výskumu sa dá zhrnúť do jednej vety. Dvojnásobný nárast vlastníctva nehnuteľností na bývanie zdvojnásobil mieru dlhodobej nezamestnanosti. Tieto spojité nádoby vznikajú pravdepodobne tým, že vlastníctvo nehnuteľnosti robí pracujúcich menej flexibilnými, znižuje sa  mobilita pracovnej sily a ak v danej oblasti nie je dostatok zamestnávateľov narastá aj čas strávený cestovaním za prácou.

Z tohto dôvodu sa odborníci obávajú nastúpeného trendu, ktorý už trvá desaťročia, kedy ľudia uprednostňujú vlastníctvo nehnuteľnosti pred prenájmom. V tejto súvislosti upozorňujú na daňové úľavy, ktorými vlády motivujú ku kúpe nehnuteľností. Podľa nich sú totiž aj akcelerátorom rastu nezamestnanosti.

Až 90 % domácností na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, čo predstavuje najvyšší pomer v celej eurozóne. V Nemecku či Rakúsku je to menej ako polovica. Slovenské domácností sú pritom najmenej zdĺžené.