Brazílčania protestujú: Za svoje peniaze dostávame čoraz menej!

V pondelok ulicami veľkých miest pochodovalo asi dvesto tisíc ľudí, ktorí sú už dlho nespokojní s veľkým rastom cien a nízkou úrovňou služieb.
Pochody organizované prostredníctvom sociálnych sietí zablokovali ulice a zastavili premávku vo viac než desiatke miest, medzi ktorými nechýbali Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte a Brazília, kde sa demonštranti dokonca vyšplhali na strechu Kongresu a následne sa doň pokúšali vniknúť.



Reakciou sú vojaci v uliciach miest Rio de Janeiro, Minas Gerais, Bahia, Ceara a hlavného mesta Brasilia. Ako dlho vojaci v jednotlivých mestách zostanú, záleží podľa BBC na lokálnych samosprávach. Vojaci majú strážiť bezpečnosť práve v tých mestách, kde sa teraz hrajú stretnutia Pohára konfederácií FIFA. Vláda sa obáva, že demonštrácie ohrozujú bezpečnosť futbalových fanúšikov. Úvodné stretnutie Konfederačného pohára v Brazílii sa pokúšala prekaziť skupina protestujúcich, polícia ich však rozohnala skôr, než sa dostali na štadión.O deň neskôr sa podobná akcia konala pred štadiónom Maracana v Riu de Janeiro. Polícia tam proti demonštrantom nasadila slzný plyn a gumové projektily.

Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová demonštrantom vyjadrila podporu. "Som pyšná, že toľko ľudí bojuje za lepší stav štátu," povedala pre BBV a dodala, že vláda sa pokúsi na požiadavky demonštrantov reagovať. Prezidentka Dilma Rousseffová si ale nedokáže poradiť s byrokraciou a protekcionizmus ani s vysokou kriminalitou v uliciach, čo sú ďalšie dôvody nespokojnosti Brazílčanov.

Brazília je v poslednej dobe známa obrovskými stavebnými investíciami. V budúcom roku ju totiž čakajú majstrovstvá sveta vo futbale, o dva roky neskôr olympiáda. Kontrast medzi novými monštruóznymi stavbami a zanedbanými verejnými službami však obyvateľov krajiny nesmierne dráždi. "Utrácajú miliardy dolárov za štadióny a na vzdelanie a zdravotníctvo nejde nič," posťažovala si Reuters mladá demonštrantka v Sao Paule. Vyjadrila tak postoj rozmáhajúcej sa strednej triedy, ktorá chce posielať potomkov na univerzity a mať ďalší prospech zo svojich daní. "Zlaté dni sú u konca, dobrý pocit je stratený," povedal Renato Fragelli, profesor ekonómie na Fundação Getulio Vargas v Rio de Janeiro. "Nie je to tak, že stredná trieda mizne, iba majú pocit, že za svoje peniaze dostávajú čoraz menej."

Odborníci však podotýkajú, že verejné financie nezaťažujú len prípravy na významné udalosti, ale tiež veľké náklady na štátny aparát, príspevky vysokému počtu chudobných rodín a veľmi skorý odchod Brazílčanov do penzie.

Za obrovskými výdavkami pritom zaostáva výkon brazílskej ekonomiky, ktorý bol na vrchole v roku 2010. Vtedy HDP vzrástol o 7,5 percenta. Potom sa ale tempo uvoľnilo a vládne sľuby o opätovnom návrate kondície sa neplnia. Brazília, ťažiaca z vývozu komodít a priemyselných výrobkov, sa totiž postupne stala drahou krajinou so silnou menou, čo negatívne ovplyvnilo jej konkurencieschopnosť.

"Brazília zrejme prekoná tretí rok skromného hospodárskeho rastu, HDP v roku 2013 zrejme stúpne len o 2,5 percenta," uviedla pred niekoľkými dňami agentúra Standard & Poors. Niektorí komentátori sa preto v poslednej dobe zlomyseľne pýtajú, či skratka BRIC pre skupinu vplyvných rozvíjajúcich sa krajín zahŕňa B len preto, aby lepšie znela.

Francisco Soares je 32 ročný elektrikár, ktorému sa začalo dariť pred dvoma rokmi. Kúpil si svoje prvé auto a vykašľal sa na nabité autobusy. Odvtedy sa ale začali hromadiť účty, stúpli životné náklady. Minulý týždeň musel svoje auto predať. Brazílska stredná trieda, niekdajší motor hospodárskeho rastu, ktorej sa podarilo z rozvojovej krajiny vykúzliť jednu z piatich najvýznamnejších svetových trhov pre osobné automobily a mobilné telefóny, zrazu míňa menej v supermarketoch a kaderníctvach, skromnejšie sú aj klasické víkendové grilovačky. Dnes sa sen o novom aute rozplynie rovnako rýchlo,  ako aj podpora pre prezidentku Dilmu Rousseffovú. Na otázku, či by za ňu hlasovať znovu, ako to urobil v roku 2010, Soares, neváha: "V žiadnom prípade."