Farmári V4 nesúhlasia s krátením priamych platieb
Pridajte názor20. 6. 2013 - V prípade ak by napriek všetkému prišlo ku kráteniu priamych platieb, malo by sa podľa poľnohospodárskych komôr krajín Visegrádskej štvorky vzťahovať iba na poľnohospodárov v tých krajinách, kde ich úroveň prevyšuje priemer EÚ
Poľnohospodárske komory krajín Visegrádskej štvorky (V4) nesúhlasia s návrhom Európskej komisie na krátenie priamych platieb v roku 2013. Ako ďalej informoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec, rozsah týchto podpôr by sa podľa farmárov mal zachovať, pretože mnohí s nimi počítali pri tvorbe svojich úverových rámcov. V prípade škrtov tak budú mať problémy s hľadaním zdrojov na ich splácanie.
SPPK preto zastáva názor, že v prípade ak by sa napriek všetkému krátili priame platby, malo by sa to vzťahovať iba na poľnohospodárov v tých krajinách, kde ich úroveň prevyšuje priemer EÚ. Na tomto postoji sa na rokovaniach v Prahe spolu s SPPK zhodli aj predstavitelia Agrárnej komory (AK) ČR, Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR) a Maďarskej agrárnej komory (MAK).
Zástupcom poľnohospodárov sa nepáči "dvojrýchlostná" Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) v EÚ, o ktorej momentálne rokujú Európska komisia (EK), Európsky parlament (EP) a Rada ministrov poľnohospodárstva. "Očakávali sme, že v nasledujúcom programovacom období dôjde k úplnej vonkajšej konvergencii priamych platieb, ale pozícia nikoho z účastníkov trialógu to neobsahuje. Všetko teda smeruje k tomu, že diskriminácia nových členských štátov v podporách by mala pokračovať aj v rokoch 2014 - 2020, s čím sa v žiadnom prípade nemôžeme stotožniť," uviedol predseda SPPK Milan Semančík.
Prezident KRIR Wiktor Szmulewicz informoval svojich partnerov z krajín V4, že v Poľsku právnici vypracovali žalobu za nedodržanie podmienok vstupu nových členských krajín do EÚ a neoprávnené krátenie podpôr. V dôsledku uplatňovania tzv. finančnej disciplíny podľa predstáv Európskej komisie by sa tohtoročný objem priamych platieb mal znížiť o 4,5 % v Českej republike, o 4,3 % v SR, o 3,6 % v Maďarsku a o 1,6 % v Poľsku.
Predstavitelia poľnohospodárskych komôr taktiež zbilancovali aj škody po nedávnych záplavách. Najhoršie spomedzi krajín V4 dopadla Česká republika, kde podľa hrubých odhadov voda zaliala 35 tis. hektárov (ha) ornej pôdy, 20 tis. ha trvalých porastov, 500 ha chmeľníc a tisíc ha zeleniny. Celkové škody českí farmári vyčíslili na 1,77 mld. českých korún (CZK). Poliaci nehlásili žiadne väčšie zaplavenia. MAK uviedla, že v Maďarsku bolo postihnutých asi 10 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom väčšie problémy spôsobovala spodná voda. Podobná situácia bola podľa SPPK aj na Slovensku, kde ostalo zaplavených alebo podmáčaných niekoľko tisíc hektárov pozemkov.