Armagedon na dosah: Čínska centrálna banka otestovala trh

Došlo k tomu minulý týždeň. Keď sa na trhu objavil krátkodobo nedostatok peňazí, PBOC to sucho komentovala, že je na bankách, aby lepšie spravovali bilancie. Likvidita je na "rozumnej úrovni", dodala. Tým naznačila, že do bánk finančné injekcie pumpovať nemieni.

Akcie na šanghajskej burze v reakcii na tvrdý postoj PBOC v pondelok spadli o 5,3 percenta na najnižšiu úroveň za tri a pol roka. Podľa analytikov macošský prístup PBOC naznačuje, že Si Ťin-pching a Li Kche-čchiang, noví čínski politickí lídri, sa rozhodli riešiť finančné problémy, ktoré sa v čínskom bankovom systéme počas uplynulých rokov nahromadili, aj keby to malo viesť k ekonomickému spomaleniu.

"Úmysel je to dobrý, ale monetárne uťahovanie vytvára nepriaznivé podmienky pre ekonomický rast a ekonomika spomaľuje už teraz," povedal denníku Financial Times Šen Ťien-kuang z Mizuho Securities. Pred prílišným uťahovaním varovala tiež Standard & Poors a ďalšie ratingové agentúry.

"Ak táto politika centrálnej banky potrvá príliš dlho, úrokové sadzby v reálnej ekonomike by mohli vyletieť hore," napísala S & P. "V prípade tohto scenára by čínska ekonomika spomaľovala ešte rýchlejšie, než očakávame, čo by malo veľký vplyv na kvalitu aktív a tiež na ziskovosť bánk," dodala agentúra.

Úroky medzibankových pôžičiek minulý týždeň v jednej chvíli vystrelili až na 28 percent. Potom zas spadli na bežnú úroveň, na šesť percent, epizóda ale stihla vytvoriť nepríjemnú predtuchu toho, čo by sa dialo, keby druhú najväčšiu ekonomiku sveta postihla finančná kríza.

Podľa analytikov bola akcia PBOC skôr varovaním, aby si banky počínali obozretnejšie. Štátna agentúra Sin-chua napísala, že k spomínanému gestu došlo v rámci prechodu z kvantity na kvalitu. V Číne totiž pôžičky poskytuje rad rôznych subjektov. "Je tu veľa horúcich peňazí, ktoré hľadajú špekulatívne investície," napísala čínska agentúra.

Tieto subjekty, rôzne trusty, poisťovne, leasingové firmy alebo napríklad i záložne, dohromady tvoria niečo, čo sa označuje ako šedé bankovníctvo. Tieto subjekty niekedy používajú podobné praktiky, ako boli takzvané "subprime pôžičky", ktoré odštartovali dlhovú krízu v USA.

Čínske banky sú štátne. Požičiavajú väčšinou veľkým štátnym firmám za vládou stanovené nízke úroky, často pod úrovňou inflácie. Keď záujemca pôžičku nedostane, obráti sa na "šedú" banku. Požičia si krátkodobo veľkú sumu s vysokým úrokom. Banka potom pohľadávku predá investorovi s prísľubom vysokých výnosov.

Šedé bankovníctvo je najrýchlejšie rastúcim segmentom čínskeho finančného systému, napísal denník Wall Street Journal s odvolaním sa na odhad JP Morgan & Chase. Peking tento systém toleruje, pretože tak testuje trhové princípy. Štátnej banky s tými šedými často spolupracujú, klientovi odporúčajú investovať napríklad do trustov s vysokými výnosmi.

Najväčším takýmto trustom v Číne je firma Citic. Kultúra, ktorá sa tu pestuje, je asi najbližšie americkému Wall Streetu. Jeho zamestnanci majú tituly z najlepších univerzít, vlastnia luxusné autá a chodia do drahých klubov. Trusty na seba berú riziká, do ktorých by tradičné banky nešli. Príkladom môže byť založenie investičného fondu pre mahagónový nábytok alebo luxusný alkohol. Tieto trusty napodobňujú investičnej banky - neustále hľadajú investičné príležitosti.

Citic založil už v roku 1979 Žung I-žien prezývaný "Červený Kapitalista" pretože jeho bohatá rodina po komunistickom prevrate v roku 1949 zostala v Číne. Žung sa potom stal blízkym spolupracovníkom prezidenta Teng Xiaopinga. Žungova socha dnes zdobí lobby pekinského sídla trustu Citic. Predpokladá sa, že ak by sa trust dostal do problémov, vláda ho padnúť nenechá.