Rozprávky, ktoré Nemci tak radi rozprávajú sami sebe
Diskusia 3
26. 6. 2013 - V Nemecku prevláda pomerne konzistentný pohľad na to, čo je príčinou európskych problémov. Časť tohto príbehu je férová, zvyšok sú ale len nezmysly a samochvála. Môžeme napríklad počuť, že kríza začala na juhu a ten ju preto musí riešiť. Tento pocit, že kríza predstavuje problém niekoho iného, sa v Nemecku objavuje od roku 2010, je ale prekvapujúce, s akou silou stále pretrváva.
Často tiež počujeme, že Berlín nemôže viesť Európu, a to bez ohľadu na to, že tak už robí. V Nemecku sa tiež oveľa častejšie ako v iných krajinách objavuje názor, že finančné problémy sa do Európy dostali z USA a na vine všetkého je v skutočnosti americká realitná bublina. Nemci tvrdia, že ich prosperita pochádza z toho, že predávajú viac, než kupujú, a zarábajú viac, než utrácajú. Prínos, ktorý má pre Nemecko podhodnotené euro, je ale väčšinou ignorovaný, píše ekonomický portál patria..
Nemecká posadnutosť exportom si zaslúži osobitnú pozornosť. Zdrojom obáv by bola vždy, v menovej únii ale zhoršuje existujúce nerovnováhy. Mzdy v Nemecku v posledných desiatich rokoch rástli omnoho pomalšie než produktivita a Nemci tak spotrebúvali oveľa menej, než vyrobili. Výsledkom bol exportný boom a nízka nezamestnanosť. Vzniknuté úspory ale museli niekam ísť a ich cieľom sa stala periféria, jej dlhopisy a trh s bývaním. Nemci ožobračovali sami seba a tým aj perifériu.
Väčšina ľudí v Nemecku sa o krízu v eurozóne nezaujíma. Na domácej scéne ale môže dôjsť k posunu od presadzovania exportných odvetví k zvyšovaniu miezd. Ten by mal rad pozitívnych dôsledkov, vrátane urýchlenia konvergencie medzi jadrom a perifériou. Problémom celej eurozóny však zostáva dlh a je pravdepodobné, že nakoniec bude potrebná reštrukturalizácia dlhopisov Grécka, Írska, Portugalska, Španielska, Cypru aj Talianska. O možných defaultoch sa v Nemecku nehovorí. Poškodili by nemeckých daňových poplatníkov a hlavne spôsobí chaos, a to nezodpovedá nemeckému štýlu. Berlín namiesto toho presadzuje dlhodobé deflačné utrpenie, ktoré pomaly zvyšuje konkurencieschopnosť, dlhový problém ale ešte zhoršuje.
Táto stratégia súvisí s hlavnou rozprávkou, ktorú môžeme v Nemecku počuť. Euro v podstate funguje, potrebné je len, aby periféria dohnala stratenú dekádu. To znamená, že Berlín bude presadzovať status quo bez ohľadu na to, aké brutálne náklady to prinesie. Tento "kartelový názor", ako to nazval analytik Jan-Friedrich Kallmorgen, ukazuje, ako vyzerá súčasná nemecká politika a je zlým znamením ohľadom schopnosti urobiť veľké kroky vpred.