Nad Talianskom údajne visia mraky dlhov, začalo sa vyšetrovanie miliardových strát

Taliansko podľa správy ministerstva financií, ktorú získali Financial Times a talianska tlač, čelí hrozbe miliardových strát v súvislosti s "úpravou", teda umelým znížením úrovne zadlženia a rozpočtového deficitu na akceptovateľnú hranicu pri prijatí eura v krajine v roku 1999 tak, aby sa Taliansko dostalo do prvej vlny. FT priniesli správu, že celkom osem derivátových kontraktov s nominálnou hodnotou 31,7 miliardy eur, reštrukturalizovaných v roku 2012, môže na báze trhových cien k 20. júnu tohto roku vyústiť v stratu okolo ôsmich miliárd eur. Kontrakty podľa správy boli uzatvárané v 90. rokoch a časť z nich ukazuje na terajšieho guvernéra Európskej centrálnej banky. Mario Draghi  vtedy pôsobil v čelnej pozícii na talianskom ministerstve financií. La Reppublica uvádza, že reštrukturalizované  kontrakty voči talianskemu dlhu vypršia medzi rokmi 2017 až 2040.

Taliansko v roku 1995 vykazovala rozpočtový deficit 7,7% HDP. V roku 1998, kľúčovom pre prijatie do eurozóny v prvej vlne, bol skokovo znížený na 2,7 % HDP. So skokovým poklesom deficitu podľa ekonómov kontrastuje len drobný rast daňového výberu a len veľmi marginálny pokles vládnych výdavkov.

Draghi vtedy na talianskom MF spolupracoval podľa talianskych zdrojov s Vincenzom La Via, šéfom riadenia dlhu. La Via odišiel z MF v roku 2000, ale podľa talianskych zdrojov sa vrátil práve v marci 2012 a to s podporou Draghiho. Draghi od roku 2002 pôsobil pre Goldman Sachs.

Talianske MF ponúklo vysvetlenie, že kontrakty sú štandardným zaistením voči pohybu menových kurzov a úrokových sadzieb a sú spojené so "štandardným nákladom zaistenia". Podľa MF "sa nedá na aktuálnu trhovú hodnotu derivátov v ktoromkoľvek okamihu nazerať ako na aktuálnu stratu". Samotná výška straty nie je hrozivá voči celkovému talianskemu dlhu, ktoré nedávno prekročilo dva bilióny eur. Rizikom je ale pohľad trhov na Taliansko ako ďalšieho manipulátora dlhov, v prípade že sa špekulácie potvrdia. Talianske médiá referujú o správe vlády talianskemu parlamentu, podľa ktorej v marci 2012 krajina držala derivátové kontrakty v celkovom objeme 160 miliárd eur, presahujúce vtedy 10 % štátnych dlhopisov krajiny v obehu. Tie mali štátu umožniť rozloženie splátok dlhopisov do dlhšieho obdobia, ale za horších finančných podmienok (úroky a platby za kontrakty). Tieto zmluvy sa tiež nikde oficiálne neuvádzajú. Taliansko expozíciu voči derivátom verejne nevykazuje.

Vlani nemecký denník Der Spiegel publikoval dokumenty, podľa ktorých nemecký kancelár Helmut Kohl dostal informáciu o manipuláciách s talianskym dlhom s tým, že krajina by "normálnou cestou" nesplnila podmienky prijatia eura, avšak "z politických dôvodov nezasiahol". Maastrichtské kritériá hovoria o parametri max 3 % rozpočtového deficitu voči HDP.

Moritz Kraemer, stratég Standard & Poors a šéf pre ratingy krajín Európy, Stredného východu a Afriky, uviedol, že obdobie nízkych výnosov v periférnych krajinách eurozóny je preč, avšak periférny dlh je ďaleko od krízovej ​​situácie minulého leta. "Mnohé krajiny využili nízke výnosy k získaniu  predfinancovania, okamžitá hrozba tak nie je," uviedol. Výnos na 10 ročnom talianskom dlhopise aktuálne dosahuje 4,74 %, ako o kritickej sa hovorí všeobecne o 6 % hranici, a aj o tej talianska správa dlhu hovorila ako o pre krajinu znesiteľnej.