Chorváti vstúpili do EÚ, veľké ilúzie nemajú

Chorvátska ekonomika je štyri roky v recesii, každý piaty človek je bez práce, v krajine bujnie korupcia. A ani Európska únia už nie je tak žiarivým klubom, akým bývala.

Ako ukazujú prieskumy, Chorváti si o krásnom novom svete, ktorý je v únii čaká, príliš ilúzií nerobia, píše portál E15. Že integrácia ich krajine pomôže, si myslí menej ako polovica ľudí. "Členstvo v EÚ nám nič dobrého neprinesie. Môže to byť iba horšie, zvlášť pre nás, ktorí pracujeme v odevnom priemysle. Už tak máme čo robiť, aby sme konkurovali Číne, teraz sa ešte pridá konkurencie z Európy," myslí si Päťdesiattriročná textilná robotníčka Kata Secićová. Ešte donedávna pracovala v štátnom podniku DTR, ktorý bol v časoch Juhoslávie najväčším výrobcom spodnej bielizne na Balkáne. Textilka ale nedávno skrachovala a Secićovej dlží posledné tri výplaty, zverila sa agentúre AP.

Podobne sa zo vstupu do spolku celkom iste netešia chorvátski prístavní robotníci a výrobcovia lodí. Jednou z podmienok, ktoré si Brusel vyhradil, bolo zrušenie štátnych dotácií pre stratové lodenice. Najväčšia chorvátska lodenica Brodosplit v Splite tak musela kvôli vstupu do únie prepustiť všetkých 3350 zamestnancov. Nový majiteľ sľubuje, že po privatizácii ich prijme späť dvetisíc ľudí.

"Ak odo dneška za rok budem mať prácu a ceny základného tovaru klesnú, potom si budem myslieť, že je EÚ dobrá vec. Ale teraz nám únia nedáva žiadnu nádej," hovorí Damir Vučak, asistent riaditeľa Brodosplitu. V tunajších dokoch sa lode vyrábajú už 80 rokov. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa ale takmer cez noc zrútil hlavný exportný trh, nástup lacných čínskych staviteľov lodí potom katastrofu dokonal. Za uplynulých 20 rokov štát v lodenici utopil asi 3,75 miliardy eur.

"Lodenice sú jasným príkladom reštrukturalizácie, ktorú nariadila EÚ. Výsledkom bude odstránenie štátnych dotácií. Reštrukturalizácia postihne ešte niekoľko štátnych firiem. Iné štátne podniky potom čaká privatizácia. Najmä najväčšiu štátnu poisťovňu a banku," uviedol pre denník E15 hlavný ekonóm chorvátskej Erste Bank Alen Kovač. Reč je o poisťovni Croatia osiguranje a banke Hrvatska č.p. banka. Ako rýchlo sa tieto firmy podarí predať, nie je jasné. Napríklad Slovinsko, ktoré do EÚ vstupovalo spoločne s Českom, svoj bankový sektor stále nesprivatizovalo.

Portál E15 píše, že bezprostredne po vstupe budú mať problémy aj niektorí výrobcovia potravín. Napríklad producenti populárneho koreneného vína známeho pod názvom Prošek budú musieť zmeniť meno tradičného nápoja. Podľa Bruselu príliš nápadne pripomína talianske Prosecco, hoci v skutočnosti obidva nápoje nemajú veľa spoločného. Chorvátski rybári zase zmerajú svoje sily s talianskymi a slovinskými kolegami, ktorí budú môcť odteraz rybárčiť v chorvátskych vodách. Exportéri, ktorých odbytiskom je susedná Bosna alebo Srbsko, prídu o konkurenčnú výhodu, pretože akonáhle Chorvátsko vstúpi do EÚ, prestane pre neho platiť nižšie vývozné clo do susedných krajín v rámci takzvanej Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA). Práve Bosna je pre Chorvátsko druhým najdôležitejším exportným trhom hneď po Taliansku, smeruje sem 13 percent vývozu. Podľa ekonómov bude trvať dva až tri roky, kým sa tento výpadok nahradí vývozom do krajín EÚ.

Ak na členstve nejaký segment zarobí, bude ním úplne určite hlavný ťahúň chorvátskej ekonomiky - turizmus. Na HDP o veľkosti 44 miliárd eur sa príjmy z turizmu podieľajú siedmimi miliardami. Podľa analytikov prijatie do EÚ ešte zvýši turistickú atraktivitu krajiny. Príliv turistov pomôže realitnému sektoru. "Pre mnoho investorov Chorvátsko platilo za krásne miesto, ale nie za trh, kde je dobré investovať. Báli sa o bezpečnosť svojho vlastníctva a právnych problémov. To sa teraz zmení," povedal agentúre Bloomberg developer Helmut Wiesmeyer, ktorý vlastní hotelový reťazec Istra Fortuna. Ceny nehnuteľností na pobreží Jadranu vlani stúpli o desať percent, v posledných mesiacoch pred vstupom krajiny do EÚ sa o domy na Jadrane zaujímali hlavne Nemci.

Obavy ekonómov doma i v zahraničí vzbudzuje pohľad na finančnú situáciu stredomorskej krajiny. Ekonómovia sa boja, aby do EÚ nevstúpilo "ďalšie Grécko" - ekonomika v recesii s vysokým podielom turizmu a minimom priemyselnej výroby. Chorvátska ekonomika už štyri roky po sebe klesá, tento rok by sa mala zmenšiť o percento. Nezamestnanosť sa aktuálne blíži k 20 percentám, medzi mladými dokonca 50 percentám. Štátny dlh zatiaľ zodpovedá 60 percentám HDP, čo je menej ako v prípade Nemecka, chorvátsky dlh ale rastie desaťpercentným tempom za rok a štát chronicky trpí schodkovými rozpočtami.

V tom, ako postaviť hospodárstvo na nohy, sa ekonómovia zhodujú. Je potrebné vykonať štrukturálne reformy, píše sa v makroekonomických analýzach všetkých veľkých bánk. Teda predovšetkým privatizovať štátne firmy. Ďalej zmeniť štruktúru priamych zahraničných investícií zo služieb, ktoré prevažujú, smerom k výrobe. Chorvátsko toho moc nevyrába, priemysel do HDP prispieva ani nie 25 percentami. Je však otázkou, či sa Záhrebu podarí prilákať napríklad nemeckých investorov, ktorí už výrobu sústredili napríklad v Česku alebo na Slovensku. Ďalším zdrojom financií, na ktorý sa Chorvátsko určite zameria, sú európske štrukturálne fondy. V rokoch 2014-2020 bude krajina čerpať 11,7 miliardy eur. Koľko z tejto sumy dokážu využiť už bude záležať na schopnostiach miestnych politikov.

Integráciu do Európskej únie iste nemožno vnímať iba ekonomicky. Pre krajinu, ktorú pred dvadsiatimi rokmi zmietal vojnový konflikt, znamená vstup do únie aj bezpečnostné záruky. Práve kvôli kostlivcom z vojny si Chorváti na členstvo museli počkať celých desať rokov od podania žiadosti. Vstup Chorvátska je tiež nádejou pre ďalšie balkánske krajiny, predovšetkým Srbsko a Macedónsko, že dvere do únie zostávajú stále otvorené. A dokončenie integračného procesu je tiež nádejou pre EÚ. Zdá sa, že je stále ešte projektom, do ktorého štáty chcú vstupovať. Krajina na brehoch Jadranu je však zrejme na dlhú dobu posledným prírastkom do európskeho spoločenstva, uzatvára portál E15